Zdieľať na Facebooku Zápasenie

Zápasenie

Zápasenie alebo zápas je individuálny úpolový šport, v ktorom proti sebe zápasia 2 zápasníci rovnakej vekovej a váhovej kategórie na kruhovom zápasisku s priemerom 9 m.

Zápasenie ako športové odvetvie je jedným z najstarších druhov športu, v čom nás utvrdzujú rozličné doklady z dávnej minulosti (náhrobok Bení-Hasaana v Egypte z obdobia okolo 3200 rokov pred Kr., prípadne pozostatky z krétsko-mykénskej kultúry z obdobia okolo 3400 rokov pred Kr.).

V 18. storočí sa zápasenie ako športové odvetvie pre svoju popularitu začlenilo do školskej telesnej výchovy a v 90. rokoch spracovali vo Francúzsku Doublier Christov a Rigel prvé pravidlá zápasenia a nazvali ich grécko-rímsky zápas. Tieto pravidlá sa nezhodovali s pravidlami starogréckeho zápasu, kde boli povolené chmaty na celé telo. Nový zápas sa rozšíril najprv v Európe. V roku 1896 sa konali prvé novodobé OH a zápasilo sa len v jednej hmotnostnej kategórii, v roku 1904 v siedmich hmotnostných kategóriách, v roku 1947 v ôsmich a v roku 1972 v desiatich kategóriách.

Z dnešného pohľadu je zápasenie súčasťou sústavy telesnej výchovy a športu. Záujem mládeže o tento šport, ktorý rozvíja harmonicky celý organizmus, sa prehlbuje najmä pre kladný vplyv na všestranný rozvoj, no aj v dôsledku športových úspechov minulých generácií.

Zápasenie je individuálny šport, v ktorom počas stretnutia dvaja zápasníci prekonávajú vzájomný odpor síl, navzájom sa silovo preťahujú, aby jeden druhému narušil stabilitu, alebo sa pretláčajú. Je to vlastne priamy boj obidvoch mužov, ktorí nepoužívajú na získanie víťazstva nad súperom nijaké náčinie, ale jednoduchou i zložitou činnosťou paží, nôh a celého tela prekonávajú silu a šikovnosť súpera, aby dosiahli víťazstvo. V podstate ide o stále nadväzovanie jednoduchých a zložitých činností - chmatov, ktoré sú podľa zámeru zápasníka buď útočné, alebo obranné, príp. protiútočné, používané individuálne, v kombinácii, komplexne alebo v sústavách.

Bohatý arzenál chmatov je najväčšou zbraňou zápasníka: čím je ich rozsah väčší, tým účinnejšie sťažuje súperovi obrannú činnosť. Osvojené technické činnosti dovoľujú zápasníkovi v stretnutí vytvárať celistvý rad na seba nadväzujúcich chmatov, ktorými pôsobí na súpera podľa svojej predstavy a okamžitej situácie.

Ženské zápasenie bude mať na OH 2016 o dve medailové kategórie viac. U mužov naopak v Rio de Janeiro dve kategórie vyškrtnú. Po jednej vo voľnom a v grécko–rímskom štýle.

Slovenskí olympijskí medailisti

Jozef Herda

Berlín 1936 – striebro: gréckorímsky štýl do 66 kg

Mikuláš Athanasov
Helsinki 1952 – bronz: gréckorímsky štýl do 67 kg

Daniel Karabin
Moskva 1980 – bronz: voľný štýl do 74 kg

Július Strnisko
Moskva 1980 – bronz: voľný štýl do 100 kg

Jozef Lohyňa
Soul 1988 – bronz: voľný štýl do 82 kg

David Musuľbes
Peking 2008 – bronz: voľný štýl do 120 kg


Slovenskí reprezentanti

  1. 1
  2. 2
  3. 3