Pán Viktor je dôchodca, donedávna si užíval penziu a viedol plnohodnotný, aktívny život. Zlomil si však nohu a potrebuje opateru. Býva sám, je vdovec. Má síce dve dcéry, ale ani jedna z nich sa nehrnie do jeho opatrovania. Pravidelne za ním chodia, ale príliš si nerozumejú. Z opatery otca sú nervózne a starajú sa o neho len z povinnosti a bez záujmu. Náhoda im však "prihrala" do cesty vzdialenú príbuznú, študentku Evu. Nedostala internát a tak prijme ponuku bývania u Viktora. Ten spočiatku nie je týmto riešením nadšený, ale dcéry ho postavili pred hotovú vec. Spočiatku to aj medzi Evou a Viktorom škrípalo, ale postupne si na seba zvykli. Viktor zistil, že Eva má záľubu v dejepise, ktorý on dlhé roky učil a Eva zasa zistila, že Viktor je príjemný spoločník a mohla sa mu zveriť zo všetkými svojimi starosťami aj radosťami. Navyše mali rovnaký zmysel pre humor. Viktorove dcéry prestali otca navštevovať a spoľahli sa na Evinu starostlivosť. Raz ich však Viktor pozval na obed a povedal im, že by svoj byt rád prepísal na Evu. Veď ony dve byty majú... Navyše Eva nikdy nemala poriadny domov, vždy so svojou mamou bývali po podnájmoch. Viktorovým dcéram sa to, samozrejme, nepáči a keď otec odíde do kúpeľov, Eva povedia , aby z bytu odišla. Keď sa Viktor vráti domov, Evu ohovoria, vraj nechala v jeho byte bývať svojho frajera - samého a že napokon aj sama odišla. A ktovie, či aj niečo neukradli... Viktor ostal zo situácie veľmi zaskočený. Našťastie Evin priateľ Michal navštívi Viktora a všetko mu vysvetlí. Viktor pochopí, že dcéry ho oklamali, očiernili Evu a aj Michala . Eva sa k nemu vrátila a on svoje rozhodnutie nezmenil, byt na Evu prepísal.