Nádeje na socializmus z ľudskou tvárou sa premietli aj do filmov, ktoré mali v druhej polovici 60-tych rokov čoraz kritickejší podtón. Filmy ako Cesta, Obec plná vzdoru alebo Intolerancia naznačovali že s ideou komunizmu asi nie je všetko úplne v poriadku. Intervencia vojsk Varšavskej zmluvy však zmietla pochybnosti nielen zo stolov politických aktívov ale aj z horúcich augustových ulíc. Dokumentaristi využijú posledné momenty slobody a chaos ktorý ovládol všetky zložky spoločnosti. Dokumentaristi v podstate vypovedajú svoje vazalstvo totalitnej moci a vznikajú filmy reflektujúce ,,pravú tvár socialistickej reality“ - Čas ktorý žijeme, Čierne dni, Trizna.