Slovenský dokumentárny film v rokoch 1948 – 1955. Piata časť cyklu Celuloid country nás uvedie do obdobia, kedy bol dokumentárny film dôležitým nástrojom novej moci a ideológie. Slovenskí filmári vycvičení z obdobia Slovenského štátu sa podriaďujú novej spoločenskej objednávke. Je to obdobie zásadných zmien - moc prevzali komunisti, Klement Gottwald sa stáva prvým robotníckym prezidentom a prevláda vplyv Sovietskeho zväzu, stalinizácia. Hlavné „zmeny“ v živote ľudu sú industrializácia, uzákonená povinnosť pracovať, zakladanie družstiev, ideológia ateizmu a obnova krajiny po vojne. Ako mal práve film „pomáhať“ budovať novú krajinu? Ešte v roku 1945 vydal prezident Beneš dekrét, v ktorom štát získal monopol na činnosť v oblasti filmu. Vznikol Československý štátny film a likviduje sa majetok Nástupu a Školfilmu. V Prahe od roku 1946 funguje FAMU, kde študujú aj Slováci. Film sa profesionalizuje - zabezpečuje sa vybavenie štúdií, školia sa noví pracovníci filmových profesií, všetko kvôli rýchlej prevýchove občana. Zdokonaľuje sa aj cenzúra. Vylučujú sa námety z prostredia inteligencie a strednej vrstvy, hlavným nositeľom pokroku vo filme je robotnícka trieda. Film prehodnocuje udalosti SNP, manipuluje fakty podľa komunistickej demagógie, vytvára novú pravdu. V móde sú filmy o vzorných pracovníkoch a úderníkoch ako svetlých príkladoch, dominujú témy o náboroch žien do výroby, neosobné portréty pracujúcich, ktoré vyzdvihujú typ nového človeka. Filmy sa točia podľa straníckych uznesení. V polovici 50-tych rokov prichádzajú prví absolventi FAMU ako bol napríklad Štefan Uher. Koncom päťdesiatych rokov sa nemožnosť autorsky sa prejaviť konečne trochu láme...