Dokumentárna séria mapujúca dejiny slovenského dokumentárneho filmu. Roky 1919 až1937, pokračovanie. Československá kinematografia umožnila, aby sa slovenčina objavila v kinách. Vznikla neveľká, no rastúca sieť kín. Toto obdobie charakterizujú mená ako Jozef Čeřovský, Karol Plicka alebo Ivan Július Kovačevič. V II. Polovici 30-tych rokov sa ukázalo, že rozvoj slovenskej kinematografie nie je možný bez podpory štátu. Slovensko bolo zväčša využívané ako romantická kulisa pre českých filmárov. V období prvej Československej republiky neexistovala na Slovensku kontinuálna filmová tvorba. Zvláštnu kapitolu tvoria české hrané filmy, ktoré využili slovenskú krajinu. Do veľmi úspešného filmu Martina Friča Jánošík obsadili slovenského herca Paľa Bielika. Koncom tridsiatych rokov sa na Slovensku objavila skupina talentovaných ľudí, ktorí čakali na príležitosť presadiť sa vo filme. Medzi nimi boli filmový kritik a príležitostný scenárista Ivan Július Kovačevič, herec a budúci režisér Paľo Bielik, absolventi Plickovho filmárskeho kurzu na Škole umeleckých remesiel Karol Krška – kameraman, Ján Kadár – režisér, Viktor Kubal – animátor a niekoľko ďalších. Politické udalosti, ktoré sa v ďalších rokoch prehnali Európou však zmenili ich plány a na ďalší slovenský hraný film sa muselo čakať skoro desať rokov...