Spojené štáty americké na začiatku minulého storočia. Cieľ stoviek vysťahovalcov z celého sveta, ktorí prichádzajú za prácou, slobodou a lepšími životnými podmienkami. Jedným z takých bol aj rodák z Trnavy - Štefan Banič. " Zaujímal sa o letectvo a v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák, založený na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešiť problém tzv. plávania vo vzduchu a úspešne sa používal v 1. svetovej vojne." Toľko vraví Encyklopédia Slovenska. Zariadenie na zoskok z lietadla Banič sám s nasadením života vyskúšal a získal naň od patentového úradu USA v auguste 1914 svedčenie. Napriek tomu zomrel tento vynálezca v zabudnutí, bez medzinárodného uznania či finančného ocenenia. Hoci historické pramene ponúkajú o ňom málo informácií, o jeho živote a samotnom objave sa vie len málo, scenáristka Jarmila Tomášková a režisér Peter Hledík sa pokúsili o vlastnú rekonštrukciu jeho osudov. Vytvorili presvedčivý obraz jednoduchého inteligentného človeka, trpiaceho a snívajúceho o veľkej zemi, ktorý nezištne veľa obetoval, aby napriek všetkým prekážkam uskutočnil svoju myšlienku. Pomáhal mu jeho zápal a cieľavedomosť, ale poznal aj bezmocnosť vo chvíľach, keď zistil, že sa ocitol vo vleku síl, oveľa silnejších, ako bol on sám. " Hlavný predstaviteľ Jiří Kodeš dodal hrdinovi potrebnú dávku nepatetickej presvedčivosti, ktorá postavu nerobí mýtom a sprostredkováva zdanlivý pocit osamelosti tvorivého ducha, ktorému okolie neverí a pritom všetci čakajú, kedy zbohatne," napísala po odvysielaní snímky v roku 1988 Martina Slezáková. Napriek určitým výhradám sa dobová kritika zhodla na pozitívnom hodnotení tohto televízneho filmu, ktorý patril k najzaujímavejším titulom roka. Zvlášť oceňovali vizuálnu podobu diela, kedy sa aj zásluhou kameramana Vladimíra Holloša, architekta Romana Rjachovského a kostýmovej návrhárky Moniky Hafsahlovej podarilo na Slovensku vytvoriť hodnovernú "retro" atmosféru prostredia Ameriky.