Spojené štáty americké na začiatku minulého storočia - cieľ stoviek vysťahovalcov z celého sveta, ktorí prichádzajú za prácou, slobodou a lepšími životnými podmienkami. Jedným z takých bol aj rodák z Trnavy - Štefan Banič. "Zaujímal sa o letectvo a v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák, založený na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešiť problém tzv. plávania vo vzduchu a úspešne sa používal v 1. svetovej vojne." Toľko vraví Encyklopédia Slovenska. Zariadenie na zoskok z lietadla Banič sám s nasadením života vyskúšal a získal naň od patentového úradu USA v auguste 1914 osvedčenie. Napriek tomu zomrel tento vynálezca v zabudnutí, bez medzinárodného uznania či finančného ocenenia. Hoci historické pramene ponúkajú o ňom málo informácií, o jeho živote a samotnom objave sa vie len málo, scenáristka Jarmila Tomášková a režisér Peter Hledík sa pokúsili o vlastnú rekonštrukciu jeho osudov. Vytvorili presvedčivý obraz jednoduchého inteligentného človeka, trpiaceho a snívajúceho o veľkej zemi, ktorý nezištne veľa obetoval, aby napriek všetkým prekážkam uskutočnil svoju myšlienku. Pomáhal mu jeho zápal a cieľavedomosť, ale poznal aj bezmocnosť vo chvíľach, keď zistil, že sa ocitol vo vleku síl, oveľa silnejších, ako bol on sám. "Hlavný predstaviteľ Jiří Kodeš dodal hrdinovi potrebnú dávku nepatetickej presvedčivosti, ktorá postavu nerobí mýtom a sprostredkováva zdanlivý pocit osamelosti tvorivého ducha, ktorému okolie neverí a pritom všetci čakajú, kedy zbohatne," napísala po odvysielaní snímky v roku 1988 Martina Slezáková. Napriek určitým výhradám sa dobová kritika zhodla na pozitívnom hodnotení tohto televízneho filmu, ktorý patril k najzaujímavejším titulom roka. Zvlášť oceňovali vizuálnu podobu diela, kedy sa aj zásluhou kameramana Vladimíra Holloša, architekta Romana Rjachovského a kostýmovej návrhárky Mony Hafsahlovej podarilo na Slovensku vytvoriť hodnovernú "retro" atmosféru prostredia Ameriky.