Diel s názvom Marína a iné múzy hovorí o ženách v Banskej Štiavnici, ktoré sa podieľajú na kultúrnom živote Štiavnice. Prvá, dirigentka mužského speváckeho zboru Štiavničan hovorí o vedení mužského kolektívu a o tom, ako ju muži - bývalí baníci - prijali do zboru. Silná banícka tradícia v tomto regióne je spojená aj so speváckym zborom. V druhom príbehu sa oboznámime s históriou . Andrej Sládkovič Braxatoris tu chodieval za Marínou - Máriou Pišlovou. Vznikla z toho jedna z najslávnejších milostných básní na Slovensku. O Maríne, aká bola a ako si ju pamätajú súčasníci. V treťom príbehu amatérska divadelníčka Monika Hricová hovorí o podmienkach, v akých žijú miestni umelci a umelkyne a filozofuje o životných hodnotách. Monika Hricová je zároveň múzejná pracovníčka v kaštieli Sv. Anton /Antol/. Cez príbehy žien s obrazov sa dozvedáme, že ženy to v minulosti mali ťažké a ich osudy, napriek šľachtickému pôvodu vôbec neboli jednoduché. Dozvieme sa aj ako vo Francúzsku vznikla prvá hazardná hra pre ženy a že už v 18 storočí sa vyrábali kusy nábytku mnohostranne využiteľné, akoby boli z obchodného domu IKEA.