Psychospirituálna kríza (spiritual emergence) dokázala rozdeliť dve najuznávanejšie diagnostické klasifikácie: americkú DSM-IV a európsku MKCH-10. Európska klasifikácia chorôb pojem "psychospirituálna kríza" nepozná - symptómy su klasifikované väčšinou ako jedna z diagnóz spojených so psychotickým ochorením - odporúčaná býva farmakoterapia. Americká klasifikácia psychospirituálnu krízu (PSK) radi do kategórie "Náboženské a spirituálne problémy", teda neposudzuje ju ako psychózu, a odporúča sa psychoterapia. Dôvodom problémov je uzavretosť „klasického“ európskeho chápania dnešnej vedy a je poznačený Newtonovou predstavou sveta. Tá vníma svet ako súhrn vecí, má v zásade nemennú štruktúru, v ktorej platia „večné“ fyzikálne zákony. Nepočíta príliš s tým, že by sa skutočnosť mohla nejako vyvíjať alebo že by sa ukázalo, že fyzikálne zákony neplatia stále a všade. Dnes už síce máme Einsteinovu teóriu relativity a kvantovú fyziku a iné tendencie, ktoré nabúravajú Newtonov koncept sveta, pretrváva však nezvratné presvedčenie, že vesmír sa skladá z pevnej hmoty, ktorá sa ďalej skladá z atómov, ktoré sú kompaktné a nezničiteľné, existujúce v trojrozmernom priestore, pohybujúce sa podľa nemenných zákonov. V rámci tejto predstavy vesmíru, sa na život, vedomie, ľudské bytosti a tvorivú inteligenciu nahliada ako na náhodné, vedľajšie produkty, ktoré sa vyvinuli z mimoriadneho, ale mechanistického usporiadania hmoty, čisto náhodne alebo „prirodzeným“ výberom. Dôsledkom tohoto chápania je podľa odhadov cca 10% pacientov hospitalizovaných v psychiatrických liečebniach s „psychotickými stavmi“ v skutočnosti normálnymi, ktorým nebolo umožnené „postúpiť o schodík vyššie vo svojom vývoji“. Je to všade tak beznádejné ako na Slovensku? Našťastie nie a to je prísľubom zmeny aj pre nás. V susednom Česku už existuje pobočka medzinárodnej organizácie Diabasis.