Mafiánska skupina tzv. pápayovcov roky doslova terorizovala podnikateľov i obyvateľov Dunajskej Stredy. V roku 1990 väzenie na amnestiu opustil Tibor Pápay, bývalý športovec, ktorý sa okamžite zapojil do čerstvo sa formujúcej mafiánskej bandy v meste, zloženej najmä zo zápasníkov. Bol známy aj pod prezývkou Papa Joe. Dunajská Streda vynikala naozaj silným zápasníckym oddielom s vynikajúcimi športovými výsledkami, ktoré ho vyniesli medzi zápasnícku špičku v celom Československu. Mali tu juniorského majstra sveta, medailistov z MS, ME a iných medzinárodných podujatí. Táto selektívne nazbieraná základňa sily (ich tréner si vyberal hlavne typy povestné brutalitou) sa po páde socializmu stala oficiálne prakticky nevyužitou. Šport sa dostal na perifériu záujmu štátu a všetka natrénovaná agresivita sa tak obrátila proti najbližšiemu okoliu. Prakticky všetci vrátane trénera prešli na dráhu zločinu. Spoločenské a sociálne podmienky na Žitnom ostrove organizovanému zločinu priali. Žili tu bohatí ľudia a mali - v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska k dispozícii kapitál. Úrodná pôda tu totiž už za socializmu prinášala nevídané zisky pestovateľom papriky, melónov a inej zeleniny vo fóliovníkoch. Podľa prehľadu bankových vkladov v žiadnom slovenskom okrese nebolo za socializmu v bankách toľko peňazí ako v Dunajskej Strede. Najbohatší ľudia na Slovensku už vtedy vlastne podnikali, ibaže nemali kapitál do čoho vkladať. Rovnako na tom bola stranícka nomenklatúra, ale aj mäsiari, krčmári a rozličná miestna elita. Ich kapitál teda po Nežnej revolúcii roztočil najodvážnejšie kšefty a transakcie dunajskostredskej mafie. Život i kariéru mafiánskeho bossa Tibora Pápaya a deviatich jeho pomocníkov ukončilo 113 výstrelov v miestnom bare. Doteraz neznámi strelci vystrieľali do Pápayovho gangu v priebehu jednej či dvoch minút po dva zásobníky. Potom zbehli dolu a spolu s kumpánom, ktorý zatiaľ držal v šachu osadenstvo prízemia, zmizli v tme. Po ich krvavej návšteve zostalo na podlahe baru deväť mŕtvych mužov a desiaty zomrel o niekoľko hodín neskôr v nemocnici. Kariéra mafiánskeho bossa Tibora Pápaya skončila vo veku 33 rokov vystrieľaním celej jeho zločineckej bandy. Tí, čo s ním padli v najväčšej masakre v dejinách Slovenska, mali v priemere 28 rokov. A to je záverečný odkaz i ponaučenie z krátkeho života všetkých týchto vládcov podsvetia, ktorí náhle závratne zbohatli, zanechali za sebou veľa krvi a nešťastia, aby rovnako rýchlo neodvratne padli. Nič po nich nezostáva. Ani dielo, ani majetok, len nešťastné obete...