V rámci oficiálnej sovietskej protináboženskej politiky po skončení II. svetovej vojny začala sa agresívna kampaň proti občanom gréckokatolíckeho náboženstva s cieľom násilného pripojenia týchto s Rímom zjednotených východných katolíkov k pravosláviu. V roku 1948 Ústredný výbor Komunistickej strany Československa prijal uznesenie, že gréckokatolícka cirkev u nás bude priamo včlenená do pravoslávnej cirkvi. Už v roku 1949 moskovský patriarcha zriadil v Československu echarchát ruskej pravoslávnej cirkvi. V auguste 1949 vypracovalo cirkevné oddelenie Národného frontu spolu so zástupcami pravoslávnej cirkvi plán na prechod gréckokatolíkov na pravoslávie. Tento plán schválila cirkevná šestka ÚV KSČ. Ako prvé boli napadnuté a zlikvidované kláštory gréckokatolíckych rádov. Rehoľné sestry vyviezli do severných Čiech a na Moravu, kde boli nútené pracovať v textilkách, na štátnych majetkoch alebo v ústavoch sociálnej starostlivosti. K urýchlenému spusteniu tzv. Akcie P - pravoslavizácii výrazne prispela návšteva ruskej pravoslávnej cirkvi v Československu na čele s metropolitom Nikolajom vo februári 1950, počas ktorej metropolita vysvätil za 1. prešovského pravoslávneho biskupa Alexandra Dechtereva v novom pravoslávnom chráme v Prešove. 31.marca 1950 vo vykonštruovanom súdnom procese proti predstaveným rehôľ v Československu odsúdili na doživotie Slováka - redemptoristu Jána Mastiliaka za údajnú špionáž a vlastizradu. Predstavených gréckokatolíckeho kňazského seminára v Prešove uväznili a budovu seminára komunistická strana darovala pravoslávnej cirkvi. Seminaristov presviedčali na prestup na pravoslávie. Tých, ktorí odmietli, zatkli a uväznili. Neskôr ich internovali v tzv. koncentračných kláštoroch v Báči a Hlohovci, odtiaľ ich previezli do PTP do Čiech, kde pracovali na stavbách železníc, priehrad a pod. 24.apríla 1950 tzv. Výbor pre návrat do pravoslávia zorganizoval konferenciu vo Vyšných Ružbachoch, na ktorej všetci zúčastnení gréckokatolícki duchovní odmietli prestúpiť na pravoslávie. 28.apríla 1950 Krajský výbor KSS zinscenoval tzv. Veľký sobor gréckokatolíckej cirkvi v hoteli Čierny Orol v Prešove, na ktorom sa veriaci a kňazi tejto cirkvi uzniesli, že likvidujú bývalú gréckokatolícku cirkev a vracajú sa do lona staroslávnej pravoslávnej cirkvi. Tým bola oficiálne a nezákonne zrušená gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Všetky jej práva, majetok a zariadenia prevzala pravoslávna cirkev v Československu. Po prešovskom sobore zatkli a uväznili gréckokatolíckeho sídelného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Bol vystavený veľkému tlaku, aby sa zriekol katolíckej viery a pretrhol jednotu s pápežom, čo rezolútne odmietol. 15.1.1951vo vykonštruovanom súdnom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi Buzalkom a Vojtaššákom ho odsúdili za údajnú vlastizradu na doživotie. 18.10.1950 uväznili aj pomocného biskupa Vasiľa Hopka. Štátna bezpečnosť sa snažila presvedčiť ho na prestup do pravoslávnej cirkvi, ale neúspešne. Po ročnom krutom vyšetrovaní bol odsúdený za velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia. Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi narazila na odpor veriacich a kňazov. Väčšina kňazov odmietla prestúpiť na pravoslávie. Z rozhodnutia komunistickej cirkevnej šestky bola v novembri uskutočnená Akcia P 100, v rámci ktorej všetkých práceschopných gréckokatolíckych kňazov aj s rodinami vysťahovali do českého pohraničia. Starých kňazov prinútili k odchodu na západné Slovensko. Do roku 1968 nesmeli sa vrátiť do prešovského a košického kraja. Z iniciatívy dr. Jána Murína bol 10.apríla 1968 v Košiciach založený Akčný výbor gréckokatolíckeho duchovenstva, ktorý sa zameral na obnovu činnosti gréckokatolíckej cirkvi. K jej obnove prišlo 13.júna 1968 nariadením vlády č.70. Pápež Ján Pavol II. ocenil utrpenie gréckokatolíckej cirkvi. Troch jej martýrov povýšil na oltár: Pavla Petra Gojdiča, Metoda Domika Trčku a Vasiľa Hopka.