V dávnej minulosti takmer celé územie Európy, teda aj dnešného Slovenska pokrývali pralesy. V Karpatoch kraľovali hlboké bučiny s majestátnymi jedľami. V nížinách sa rozprestierali svetlé dúbravy so stádami zubrov a na potokoch sa týčili nespočetné bobrie hrádze. Prales bol všade, nebol ničím výnimočným. Bol výsledkom nerušeného vývoja lesov po poslednej dobe ľadovej. Jeho dlhovekosť vytvárala spolu s početnými druhmi flóry, húb a fauny jedinečný ekosystém. Tisíce rokov prebiehajúci vývoj bol človekom však čoraz viac a viac narušovaný. Ťažba nerastného bohatstva, dreva a vypaľovanie pre získavane pôdy spôsobili zánik pralesov už koncom 15. storočia. Zachovali sa iba ako fragmenty na odľahlých miestach. Ponúkajú nám verný obraz lesov, aké sa tu rozvíjali v dávnej minulosti.