Ako fjord, tak sa zarezáva tridsať kilometrov dlhý, mnohorako rozvetvený Kotorský záliv hlboko do hôr na pobreží Dalmácie. Vhodných spojení s vnútrozemím niet. Šťastie i nešťastie akoby odjakživa prichádzalo do zálivu zvonku cez morskú úžinu. Kotorský záliv poznačila jeho história: cudzia nadvláda, vojna, epidémie, záplavy. Zničujúcemu zemetraseniu padli roku 1979 za obeť dve tretiny kultúrnych pamiatok. Prijatie miest Perast a Kotor na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO malo podnietiť opätovnú výstavbu a udržiavanie. Potom však prišla do Juhoslávie dlhoročná vojna a celú krajinu menom Čierna hora postihla skaza.