Film bol inšpirovaný denníkom, ktorý si luxemburský kňaz Jean Bernard viedol v koncentračnom tábore Dachau. Do denníka podrobne zachytával všetky udalosti hrôzostrašných dní, ale k deviatim dňom z februára 1942 v ňom chýbajú akékoľvek záznamy. Snímka režiséra Volkera Schlondorffa je pokusom o špekulatívnu rekonštrukciu udalostí, ktoré sa v tomto čase mohli odohrať. Schlondorff zmenil meno hlavného hrdinu na Henri Kremer a príbeh jeho deviatich dní prerozprával ako príbeh morálneho zápasu. Kremer je nečakane z Dachau prepustený na dovolenku. Krátko po návrate domov však zistí, že voľno dostal, aby splnil konkrétnu úlohu. Jeho predstavený biskup sa stal pre nacistov nepohodlným, pretože odmieta spolupracovať. Nacisti chcú využiť Kremera na to, aby získali oficiálnu podporu pre Hitlerovu cirkevnú politiku. Kremer tak stojí pred morálnou voľbou: uzavrieť kompromis s nacistami alebo sa vrátiť sa do pekla koncentračného tábora. Miestny Untersturmfuhrer Gebhardt, ktorý je sám pod tlakom nadriadených, dáva Kremerovi deväťdňovú lehotu na splnenie úlohy. Hoci film Deviaty deň je dielom fikcie, vychádza zo skutočných udalostí a je poctou stovkám duchovných, ktorí zomreli v koncentračných táboroch kvôli odporu voči nacistickému režimu.