O Petrovi Bešényeim jeho spolubratia tvrdia, že sa medzi Rómami „porómštil“. Sám priznáva, že už veci neberie tak vážne ako kedysi a netrápi sa, čo bude za pol roka, za rok, zajtra… V roku 1990 prišiel na rómske sídlisko Poštárka pri Bardejove a rozhodol sa ľudí vytrhnúť z pasivity. Časť sa pridala, časť nadáva dodnes. Vybudovali spolu pastoračné centrum s kaplnkou a ihriskom, stavajú telocvičňu, v škôlke a v škole pracujú rómske asistentky, prví študenti ukončili strednú školu a zamestnali sa… Úspechy otca Petra sú len kvapkou v mori sklamania. Vždy ho ale nejaká drobnosť presvedčí, že má význam ísť ďalej. Je pravda, že mu nedávno na stavbe ukradli vŕtačku, že sa jeden nádejný študent vykašľal na školu… Ale na jar okolo kostola vysadili kvety a jeho chlapci vyhrali futbalový turnaj...“