Obdobie rokov 1965 - 1969 pohlo dopredu tak v technickej oblasti ako aj z hľadiska umiestnenia televízie do nových priestorov. Uvidíme slávnostný výkop novej budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline a ako zaujímavosť iste poteší, že prvýkrát v histórii STV bola do vrtuľníka namontovaná ručná televízna kamera - prvý priamy prenos z lietajúceho objektu. Život sa rozbieha aj v košickom štúdiu, kde vznikajú predchodcovia detskej súťaže Zlatá brána. Spoločenská klíma sa mení. Politické uvoľnenie v druhej polovici 60-tych rokov má evidentný vplyv na vývoj programovej oblasti. Slovenská televízia už začína zbierať medzinárodné ocenenia za svoju tvorbu (prvá ocenená relácia „Konečná stanica rytmus“ – Strieborná nymfa na MTF v Alexandrii r.1965 a mnohé ďalšie). V r.1966 registrujeme l. ročník Bratislvskej lýry. Významným počinom v oblasti dramatickej tvorby bol 3-dielny televízny film Canarisova krvavá hviezda. V roku 1966 sa začal napĺňať svetový unikát, ktorý sa dá nazvať „Príbeh troch hárf“. V priebehu troch po sebe idúcich rokov (1966,1967,1968) získala STV na Medzinárodnom televíznom festivale folklórnych programov v Dubline (Írsko) vždy jednu z hlavných cien: rok1966 Zlatá harfa za program Zďaleka ideme, novinu nesieme (réžia Martin Slivka), rok 1967 Bronzová harfa za program Roztrhla sa hudáčkovi struna (réžia Martin Ťapák), rok 1968 Strieborná harfa za program Môj vienok zelený (réžia Martin Ťapák).