4. diel: 1973 – 1975 Obdobie rokov 1972 až 1975 bolo ovplyvnené normalizáciou celej spoločnosti a kultúry. ÚV KSČ v Prahe prijal v roku 1975 dokument „Správa o situácii a návrh opatrení v oblasti zábavnej hudby“. Dokument bol prijatý na počesť oslavám 30. výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou čo malo do istej miery vplyv aj na jubilejný 10. ročník festivalu Bratislavská lýra. V tomto období vznikalo málo kvalitných melodických piesní pre širokú verejnosť. O to viac sa objavovali piesne s poslaním, ktorým sa hovorilo angažovaná tvorba. Tie ale verejnosť nezaujali napriek ich masívnemu šíreniu. Narastal čoraz väčší dopyt po aktuálnych zahraničných hitoch, ktoré Československé médiá z ideologických dôvodov nevysielali. Tak vznikol fenomén čoraz častejšieho pretextovávania piesní zo zahraničia, ktoré interpretovala celá plejáda našich spevákov. Domáca tvorba tak ustupovala do úzadia. Rockové skupiny, u ktorých bola hrozba preberania imidžových prvkov západnej kultúry a tiež prejavy módnych trendov mali obmedzené možnosti prezentácie nielen v médiách, ale aj na festivale Bratislavská lýra. Každá skupina či spevák štartujúci svoju hudobnú kariéru v tomto období musel byť odobrený komisiou zriadenou Slovkoncertom. Preverovali sa hudobné zručnosti, poznatky z teórie a dejín hudby. Takéto „sito“ malo dve roviny. Bola to snaha o redukovanie nekvalitných interpretov, ktorá na druhej strane bývala zneužívaná na odstavenie nežiaduceho, aj keď možno talentovaného hudobníka. Ďalším kontrolným mechanizmom boli textové komisie. Texty prechádzali odborným aj ideologickým posudzovaním. Dôsledkom tohto systému nastala tzv. autocenzúra. Autori zo strachu hľadali obsahovo neškodné formulácie. Textoví lektori aj napriek takejto snahe nachádzali medzi riadkami významy, ktoré neboli priechodné. V tomto smere hudobnému progresu neškodili ani tak odborníci z radov ministerstva kultúry, ale strážcovia ideologického poriadku svojimi neodbornými zásahmi. V tomto neľahkom období sa vývoj pôvodnej populárnej hudby spomalil v celej krajine. Na Lýrovom pódiu dominovali sóloví speváci prinútení predviesť súťažné príspevky za podpory festivalového orchestra. Napriek tomu všetkému sa objavovali aj piesne, na ktoré sa nedá zabudnúť. Jedným z príkladov je hit „Slzy tvý mámy“ skupiny Olympic, ktorej opodstatnenie v súťaži bolo odôvodnené ako „pieseň s poslaním“. V skutočnosti nemala ambíciu podliezať nalinkovaným kritériám. Ochrancovia režimu použili všetok dôvtip na objavenie morálnych a ideologických kvalít pravdepodobne z obavy pred veľkou popularitou skupiny. Okrem toho sa Olympic v plnej zostave objavil na pódiu iba vďaka tomu, že Petr Janda do piesne zakomponoval zborové spevy výhradne pre členov Olympicu. Medzi priemerom, ktorý zachraňoval absenciu autorskej aj interpretačnej elity sa z času na čas objavili prvotriedni speváci stredného prúdu, ktorí dokázali kantilenovým piesňam pridať nadhodnotu. Iný príklad demonštrovania sily ideologického strašiaka sa odohral počas koncertného vystúpenia hosťa Bratislavskej lýry - Les Humphries Singers. Dôvodom bolo označenie ich vystúpenia za nespútané a provokujúce. Riaditeľ festivalu Dr. Ivan Stanislav musel následne ich pozvanie na festival zdôvodňovať... Aj toto neľahké obdobie ustála Bratislavská lýra so cťou a jej úroveň bola ocenené prestížnou cenou Medzinárodnej federácie festivalov celého sveta FIDOF. Túto cenu dovtedy získali iba 3 festivaly, kým Lýra bola jediným zo socialistického sektoru! Účinkujúci: Elena Antalová, Stanislav Bachleda, Zdeněk Barták, Pavel Bartoň, Igor Bázlik, Ľubo Belák, Olga Blechová, Ali Brezovský, Milan Drobný, Martha a Tena Elefteriadu, Karel Gott, Braňo Hronec, Petr Janda, Emília Kincelová, Eduard Krečmar, Jana Kocianová, Marcela Laiferová, Josef Laufer, Kamil Peteraj, Jozef Pokorný, Vladimír Poštulka, Marta Heinová-Skarlandtová, Felix Slováček, Viktor Sodoma, Denisa Stanislav, Beáta Stanislavová, Oľga Szabová, Jiří Štědroň, Aleš Ulm, Naďa Urbánková, Peter Vašek, Jiří Vondráček, Helena Vondráčková, Jitka Zelenková, Ľuboš Zeman, Miroslav Žbirka Účinkujúci zo zahraničia: Rita Pavone, Nino Rota, Brenda Arnau