V rokoch 1968 a 69 sa na našu krajinu upieral zrak celého sveta. Každý bol zvedavý, ako sa skončí československý experiment socializmu na demokratických základoch. Kým my sme si mysleli, že sme zrazu súčasťou Európy, východná propaganda označovala Alexandra Dubčeka za neprijateľného agenta západu. Dôvod slobodne myslieť nám umožňovali aj pootvorené dvere Bratislavskej lýry. Prichádzali k nám známi umelci, o ktorých by sme inak nepočuli. V uliciach mesta fotil svetoznáme hviezdy legendárny fotograf The Beatles – Dežo Hoffman. Na jeho intervenciu k nám napríklad pricestovala aj slávna austrálska kapela The Easybeats. Z prvej ruky sme tu mali i začiatky éry psychodelickej hudby v podaní Julie Driscoll. Svetoznámi The Tremeloes a The Shadows sa voľne prechádzali Bratislavou a The Beach Boys si dovolili jednu z piesní venovať práve Dubčekovi. Bola to slávnosť nesúca v sebe protest spevákov proti vpádu okupačných vojsk do Československa. Hymnou tejto doby sa stala víťazná pieseň Bratislavskej lýry – „Píseň o mé zemi“ v podaní Karla Černocha.