7. diel: 1982 – 1985 Do atmosféry sterilných a šedivých 80-tych rokov vstúpila správa o smrti súdruha Leonida Brežneva ako plamienok nádeje na uvoľnenie ideologického tlaku v celom východnom bloku a v našej kultúre zvlášť. Od tohto momentu sme každoročne sledovali dianie na politickej scéne s nádejou, kým zo Sovietskeho zväzu prichádzali ďalšie správy o úmrtí súdruhov Andropova, Černenka a následného príchodu generačne mladšieho, ale hlavne progresívne mysliaceho Michaila Gorbačova. Jeho novoročný príhovor občanom USA - pričom občanom ZSSR sa prihováral Ronald Reagan predznačovalo zmenu smerovania politického rozdelenia sveta. Hoci u nás bol opäť „zvolený“ za prezidenta 72 ročný Gustav Husák, tieto vplyvy sa nepriamo prenášali aj do našej kultúry. Kým si agentúry Pragokoncert a Slovkoncert stále držia monopolné postavenie v manažovaní spevákov populárnej hudby, hudobné vydavateľstvá už začínajú licenčne vydávať zaujímavé zahraničné albumy. Do vysielania sa dostávajú západní interpreti a na západnú pieseň sa prestáva pozerať ako na ideologický nástroj. Lýra v tomto období vstúpila do svojho jubilejného 20-teho ročníka. Cítiť to nielen na bezradnosti organizačného výboru v snahe o udržanie pozornosti smerom k festivalu. Jediným spôsobom sa javí pritiahnuť diváka zaujímavým zahraničným hosťom. Ťahákom festivalu sa začínajú stávať skupiny zo západu, ktoré k nám prichádzajú stále vo väčšej miere. Kontroverzné vystúpenie Amandy Lear, či elegantný šansón Mirelle Mathieu, ktorá poslala partitúry 26-tich skladieb mesiac vopred, aby jej repertoár mohol orchester poriadne nacvičiť. Vystúpenie legendárneho pesničkára Donovana, či populárnej dvojice Al Bano a Romina Power, ktoré zase zanechalo príliš sladký dojem. Všetko napravili nedosažiteľní Smokie a mimoriadny úspech má vystúpenie Angličana Rogera Chapmana s hymnickým hitom Shadow On The Wall predznačujúcou uvoľnenie. Hlavnou postavou tohto obdobia našej scény populárnej hudby sa nesporne stáva Miro Žbirka. Z takmer neznámeho speváka sa vďaka Bratislavskej lýre stáva cez noc hviezda. Nie je iba jednotkou na Slovenskej scéne populárnej hudby, ale aj v rámci celého Československa. Nielenže sa stal vôbec prvým slovenským interpretom, ktorý vo svojej kategórii získal prestížnu cenu Zlatý slávik, ale zároveň zosadil z trónu dovtedy neohrozeného Karla Gotta. K tomu všetkému získal v roku 1982 striebornú BL za pieseň Atlantída a vzápätí na to zlatú Bratislavskú lýru s piesňou Nechodí. Skupina Olympic konečne získava zlato po 10-tich rokoch účinkovania vo festivalovej súťaži s piesňou „Co je vúbec v nás“. Bratislavská lýra sa otvorením medzinárodnej súťaže pre interpretov z nesocialistických krajín stáva najväčším festivalom v Európe. Do Bratislavy prichádzajú zástupcovia 24 krajín a 4 kontinentov. Konkurujeme Eurovízii! Účinkujúci: Amanda Lear, Jurij Slobodkin, Al Bano