Medzinárodný festival populárnej piesne Bratislavská lýra sa stal fenoménom, ktorý za takmer 30 rokov svojej existencie nielenže upriamil pozornosť na malú krajinu v srdci Európy, stal sa pýchou medzinárodného združenia festivalov a tiež vzkriesil takmer nejestvujúcu scénu populárnej hudby v Československu. V čase jeho vzniku išlo o revolučný čin. Dnes by sme Bratislavskú lýru mohli bez zaváhania titulovať „naše kultúrne dedičstvo“. Dôvodom, prečo téma histórie hudobného festivalu Bratislavská lýra vzrušuje a fascinuje množstvo ľudí nie je iba v samotných vystúpeniach známych spevákov a ich populárnych piesní. Uchopiť tému ako suchú rekapituláciu celej plejády účinkujúcich by nemalo veľký význam, keby sme nevideli do zákulisia. Do zákulisia nielen festivalového ale aj spoločensko-politického diania. Lýra nevznikla iba tak pre nič za nič. Rovnako si nezískala prestížne postavenie iba preto, že existovala. Postupne sa stávala najvýznamnejším festivalom nielen vo východnom bloku, ale trochu odvážne sa dá tvrdiť, že sa stávala partnerom veľmi populárnemu Eurosong Contest-u (kde Gott vo svojich speváckych začiatkoch reprezentoval Rakúsko), festivalu v San Reme (kde prominentní hostia nosili na hlavách parochne zo zlata), konkurenčnému Sopotu (ktorý mal síce nenapodobiteľnú atmosféru, ale pódiom pod holým nebom nedosahoval spoločenskej ani medzinárodnej prestíže, akú rokmi nadobudla BL). Nadnárodné gramofónové koncerny postupne začínali posielať agentov na vyhľadávanie talentov k nám, pretože toto bola neprebádaná pôda s veľkým potenciálom. V západnej Európe boli talenty objavujúce sa na prestížnych festivaloch zmapované. Keby bola Bratislavská lýra vznikala v inom spoločensko-politickom zriadení – bola by váženým festivalom podnes. Jej priebeh totiž u nás rokmi ovplyvňovali hospodárske krízy, zmeny politických režimov, ideológovia, normalizátori a v posledných rokoch ekonomický mecenáši s postrannými úmyslami. Sám festival však postavil na nohy českú a slovenskú populárnu hudbu a vychoval desiatky kvalitných spevákov či autorov. Kto zvíťazil na lýre mal dvere otvorené nielen v našom rozhlase a televízii, ale dostal sa bez väčších problémov aj za hranice železnej opony (okrem Karla Černocha). Kto tu prepadol musel sa uchádzať o reparát inak nemal v show businesse čo robiť.