Po páde železnej opony v novembri 1989 a otvorení hraníc začína k nám masovo prichádzať zahraničná hudobná produkcia a domáca scéna postupne kolabuje. Ministerstvo kultúry prestáva podporovať hudobné festivaly a s nimi aj Bratislavskú lýru. Ľudia majú zrazu iné starosti a sponzori nemajú záujem podporovať vlastnú kultúru. V tejto atmosfére sa odohrá niekoľko pokusov o záchranu lýry. Rôzne koncepcie, transformácie na hudobný veľtrh, klubový festival, súťaž videoklipov, či medzinárodnú piesňovú súťaž končia neúspechom. Postupný zánik festivalu odzrkadľuje všeobecný jav kultúrneho úpadku, zániku domácej autorskej tvorby a nástup komerčného sveta masovej zábavy. Bývalí víťazi Bratislavskej lýry sa ocitajú v existenčných ťažkostiach. Ukazuje sa, že demokracia prináša aj svoje negatíva, najmä v kultúre.