Všetko čo mám rád
Utorok 29.11.2016
Nevhodné do 15 rokov
Audio komentár
HD
Európska tvorba
Portréty našich súčasníkov, ľudí hľadajúcich životné a mravné istoty v destabilizovanom svete.
Už samotný názov druhého celovečerného hraného filmu režiséra Martina
Šulíka VŠETKO ČO MÁM RÁD naznačuje pozitívne ladenie rozprávania, ktoré
má však ďaleko od nezáväznej idylky. Potvrdzuje známy fakt, že najviac
bolesti prinášajú obvykle tí, ktorí sa majú najradšej. Tridsaťosemročný
rozvedený Tomáš, momentálne bez práce, otec introvertného pubertiaka
a syn jednoduchých, vidieckych rodičov /Anton Šulík, Viera Topinková/
sa ocitáva v akomsi mŕtvom bode, na rozhraní. Čo spraví so svojím
životom? Kam ho nasmeruje jeho hravá, plachá, nepriebojná a nerozhodná
povaha? Aké šance má v dnešnej dobe slušný človek, ktorý nie je
naprogramovaný na výkon, tvrdé lakte a úspech?
Aj takéto otázky vyvoláva filmová meditácia známeho režisérsko -
scenáristického tandemu Šulík - Šulaj, ktorí "spáchali" už Martinov
debut Neha /1991/ a neskôr spolu s Marekom Leščákom aj slávne snímky
Záhrada /1995/ a Orbis Pictus /1997/. Vo filme Všetko čo mám rád autori
starostlivo vyberajú a skladajú situačné a obrazové "čriepky", ktoré
sú svedectvom o duchovnom svete i vonkajšom bytí jedného súčasníka.
Tomášov pobabraný život, vymedzený výčinami neurotickej exmanželky
/Zdena Studenková/ a starosťami o hudobne nadaného syna /Jakub Ursíny/,
vypĺňa najmä vzťah s mladou Angličankou /Gina Bellmanová/, ktorá ho
prehovára k odchodu za hranice. Odhodlá sa hlavný hrdina v typovo
i herecky presnom obsadení /Juraj Nvota/ k radikálnemu riešeniu svojej
situácie?
Film rozprávaný v pomalšom tempe baví a dojíma zároveň, jednotlivé
kapitolky /ich názvy pripomínajú úspešné slovenské snímky/, vyvolávajú
postupne akýsi príjemný smútok na duši. Zrejme aj preto, že Tomáš má
ľudí, veci i život okolo seba rád.
Komorné poetické leporelo, vyrobené v roku 1992 v koprodukcii Slovenskej
televízie a Charlie s, realizoval tím Šulíkových overených
spolupracovníkov, ku ktorým patrí kameraman Martin Štrba, architekt
František Lipták a hudobný skladateľ Vladimír Godar. Podarilo sa mu
vytvoriť dielo, ovenčené množstvom domácich a zahraničných cien - napr.
Zlatým hroznom z festivalu v poľskom Lagówe, hlavnou cenou z festivalu
mladého východoeurópskeho filmu v Cottbuse, osobitnou cenou v rámci
festivalu Prix Europe v Porte, Grand Prix z Európskeho festivalu
debutov Angers, cenou slovenskej filmovej kritiky a mnohými ďalšími.