Už samotný názov druhého celovečerného hraného filmu režiséra Martina Šulíka VŠETKO ČO MÁM RÁD naznačuje pozitívne ladenie rozprávania, ktoré má však ďaleko od nezáväznej idylky. Potvrdzuje známy fakt, že najviac bolesti prinášajú obvykle tí, ktorí sa majú najradšej. Tridsaťosemročný rozvedený Tomáš, momentálne bez práce, otec introvertného pubertiaka a syn jednoduchých, vidieckych rodičov /Anton Šulík, Viera Topinková/ sa ocitáva v akomsi mŕtvom bode, na rozhraní. Čo spraví so svojím životom? Kam ho nasmeruje jeho hravá, plachá, nepriebojná a nerozhodná povaha? Aké šance má v dnešnej dobe slušný človek, ktorý nie je naprogramovaný na výkon, tvrdé lakte a úspech? Aj takéto otázky vyvoláva filmová meditácia známeho režisérsko - scenáristického tandemu Šulík - Šulaj, ktorí "spáchali" už Martinov debut Neha /1991/ a neskôr spolu s Marekom Leščákom aj slávne snímky Záhrada /1995/ a Orbis Pictus /1997/. Vo filme Všetko čo mám rád autori starostlivo vyberajú a skladajú situačné a obrazové "čriepky", ktoré sú svedectvom o duchovnom svete i vonkajšom bytí jedného súčasníka. Tomášov pobabraný život, vymedzený výčinami neurotickej exmanželky /Zdena Studenková/ a starosťami o hudobne nadaného syna /Jakub Ursíny/, vypĺňa najmä vzťah s mladou Angličankou /Gina Bellmanová/, ktorá ho prehovára k odchodu za hranice. Odhodlá sa hlavný hrdina v typovo i herecky presnom obsadení /Juraj Nvota/ k radikálnemu riešeniu svojej situácie? Film rozprávaný v pomalšom tempe baví a dojíma zároveň, jednotlivé kapitolky /ich názvy pripomínajú úspešné slovenské snímky/, vyvolávajú postupne akýsi príjemný smútok na duši. Zrejme aj preto, že Tomáš má ľudí, veci i život okolo seba rád. Komorné poetické leporelo, vyrobené v roku 1992 v koprodukcii Slovenskej televízie a Charlie s, realizoval tím Šulíkových overených spolupracovníkov, ku ktorým patrí kameraman Martin Štrba, architekt František Lipták a hudobný skladateľ Vladimír Godar. Podarilo sa mu vytvoriť dielo, ovenčené množstvom domácich a zahraničných cien - napr. Zlatým hroznom z festivalu v poľskom Lagówe, hlavnou cenou z festivalu mladého východoeurópskeho filmu v Cottbuse, osobitnou cenou v rámci festivalu Prix Europe v Porte, Grand Prix z Európskeho festivalu debutov Angers, cenou slovenskej filmovej kritiky a mnohými ďalšími.