Ivan Tomeš, vyučený nástrojár, učiteľ, neskôr riaditeľ učňovskej školy sa nikdy neučil rezbárstvu. Odmalička však kreslil a maľoval a až v päťdesiatke sa odvážil chytiť do ruky rezbársky nôž. Jeho vychádzky po okolitých myjavských kopaniciach mali vždy rovnaký cieľ - nájsť drevo, ktoré by mohol opäť "postaviť hlavou hore." Takto premiestňoval krajinu s chalupami na svoj stôl, posúval čas a v auguste cítil vôňu Vianoc. Relácia končí inštaláciou betlehemčeka v kostole.