November 1989 bol nielen rokom prevratných politicko-spoločenských zmien, ale na povrch sa dostali dovtedy u nás takmer nepoznané fenomény - mnohí ľudia prišli o zamestnanie, mnohí ľudia stratili strechu nad hlavou. Diktát peňazí a mamonu sa v hierarchii hodnôt spoločnosti a teda aj jednotlivca šplhá čoraz na vyššie priečky. Nie všetci sa týmto zmenám vedia postaviť čelom. Mnohí sa nedokážu vyrovnať s novými pravidlami, novými podmienkami, s novou realitou. Rezignujú, žijú zo dňa na deň, a kontajnery sa pre nich stávajú zdrojom obživy. Za starý papier alebo staré železo dostanú nejaké tie korunky a za tie si kúpia cigarety a k tomu fľašu čuča. Noc väčšinou prespia v neobývaných chatrčiach alebo v kanáloch s teplovodným potrubím. Tvária sa, že sú spokojní, že im nič nechýba, že nič od spoločnosti nechcú. A spoločnosť na oplátku sa tvári, že bezdomovci, či "skrachované existencie" akoby neexistovali. Zakrývanie očí pred realitou nič nerieši. A realitou dnešných dní sú aj bezdomovci. Niektorí z nich sa rozhodli vyrozprávať svoj životný príbeh ako sa ocitli vlastným a niekedy aj cudzím pričinením v úlohe bezdomovcov.