V širokých vrstvách veriacich si získal popularitu najmä vďaka svojej pastoračnej činnosti a ako organizátor a budovateľ v oblasti kresťanskej pastorácie mládeže, detí i dospelých, známy bol aj v kruhoch katolíckej inteligencie. Mal dobrácku a veselú povahu, rád žartoval, typickým rysom jeho osobnosti bolo jeho sociálne cítenie. Atraktívnym rozmerom jeho osobnosti bola symbióza jeho rehoľného, Bohu oddaného života s modernistickými prvkami: páter Mikuláš ako jeden z prvých rehoľníkov používal automobil, absolvoval pilotný výcvik, fotografoval, nakrúcal filmy, vybudoval kino, redigoval časopis, viedol dievčenský tamburášsky zbor, dirigoval, organizoval divadelné predstavenia i širší kultúrny život v Košiciach, ovládal a propagoval esperanto. Pastoračné úspechy získaval bez toho, že by svoju hlbokú vieru niekomu vnucoval, dokázal spájať modlitbu so záujmovými aktivitami. Nebol jednostranne upretý na „zbožné“ vystupovanie ani k tomu nikoho neviedol. Organizačnou platformou jeho pastorácie v Košiciach bolo Bratstvo sv. ruženca, mládež húfne prichádzala na poobedňajšie pobožnosti a do ružencového „bratského“ domu. Od roku 1948 páter Mikuláš pútal záujem aj Štátnej bezpečnosti (ŠTB) a mnohé jeho vlastné vysvetlenia sa zachovali písomne zachytené (paradoxne) v záznamoch z výsluchov ŠTB. Ako obeť násilnej internácie rehoľníkov po roku 1950 sa páter Mikuláš dostal do kategórie „reakčných a neprevychovateľných“ rehoľníkov s najprísnejším väzenským režimom, čo viedlo k jeho predčasnej smrti. Meno brata Mikuláša Jozefa Lexmanna je uvedené v medzinárodnom zozname dominikánskych mučeníkov 20. storočia. Dominikánska rehoľa zbiera materiály na otvorenie procesu blahorečenia pátra Mikuláša OP.