Dokumentárny film o tvorbe a osobnostiach slovenskej výtvarnej moderny . Označenie legenda slovenskej moderny si vyslúžila umelecká skupina nazývaná Galandovci. Do umeleckej skupiny patria: Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth. Vychádzali z dôverne známych domácich tradícií a orientovali sa na európske moderné umenie. Nemali pevný program, išlo im predovšetkým o to tvoriť slobodne. Vznik skupiny Mikuláša Galandu: Niekoľko mladých talentovaných absolventov Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave sa v druhej polovici 50- tých rokov rozhodlo spojiť svoje maliarske a sochárske umenie do spoločného úsilia. Na prvej výstave Mikuláša Galandu v Žiline publikovali spoločne prehlásenie: „Skupina nevznikla len organizačným opatrením. Vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu sa stretli v estetických názoroch na jednej základni. Uvedomele a cieľavedome chceme vo svojej práci nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského a Cypriána Majerníka, lebo oni predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia“. (Vybrané z katalógu prvej výstavy Skupiny 1957 v Žiline). Uvedomele a cieľavedome chceli vo svojej práci nadväzovať na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského a Cypriána Majerníka, ktoré predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia. Ich prvá spoločná výstava sa uskutočnila v roku 1957 v Žiline a posledná v roku 1968 v Berlíne. Po tomto roku už Galandovci spoločne vystavovať nemohli, všetkých vylúčili zo Zväzu výtvarných umelcov. Ich diela boli označené za úpadkové, urážajúce robotnícku a roľnícku triedu. Na jar 2010 sa uskutočnila výstava diel deviatich členov skupiny, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj slovenského výtvarného umenia. Diela deviatky umelcov sa stretli po neskutočne dlhých - vyše 42-och rokoch.