Je 25. marec 1942. Na vedľajšej koľaji železničnej stanici v Poprade je odstavený nákladný vlak, pripravený k prvému transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, nastupuje 1 000 mladých žien a dievčat zo Šarišsko – zemplínskej župy. Večer o 20:20 hod. je transport vypravený smerom na Žilinu a Čadcu. Nasledujúce ráno, okolo 4.00 hod., opúšťa územie Slovenska. Nikto z nich nevie, čo ich čaká, nevedia, kam idú. Nevedia, že to budú práve oni, kto bude budovať likvidačný koncentračný tábor Aushwitz II.– Birkenau. Nevedia, že idú tam, kde by aj Danteho peklo bolo vysnívaným rajom.