V polovici 16. storočia sa zdalo, že mohutný postup Turkov na východné Slovensko už nik nezastaví. Osmanské vojsko dobylo Solnok, Temešvár a pokračovalo na východ. V ceste mu stál už len stredoveký biskupský hrad Jáger (Eger). Kapitánom hradu bol Štefan Dobó. Mal dvetisíc mužov, Turci sedemdesiattisíc… Obkolesili hrad a vyzvali posádku, aby sa vzdala. Dobó odmietol. Na hrad zaútočilo desaťtisíc osmanských pešiakov, dobyli jednu baštu, ale obrancovia ich zasa vytlačili. Obliehanie pokračovalo. Turci útočili a zasypávali hrad streľbou z kanónov. Obrancovia odpovedali protiútokmi. Všetci stáli na hradbách, remeselníci aj sedliaci, ktorí sa na hrade skryli pred tureckou hrozbou, údajne aj ich ženy a deti. Všetko vydržali. Aj záverečný útok dvadsaťtisíc Turkov. A potom Osmani odtiahli. Hrad obliehali tridsaťosem dní (od 11. septembra do 18. októbra 1552). A tak teda Štefan Dobó ochránil Košice a východoslovenské mestá. Turecký neúspech oslavovala celá Európa, – po desaťročiach zlých správ trochu optimizmu. Dobó sa stal jednou z najpopulárnejších osobností a možno je zaujímavé spomenúť, že bol tak trochu Slovák, pochádzal totiž z východného Slovenska, z obce Ruská v dnešnom okrese Trebišov. Kráľ Ferdinand sa mu odvďačil úradom tekovského župana, daroval mu Levický hrad, z ktorého Dobó vybudoval významný strategický bod na ceste do stredoslovenských banských miest.