Narodil sa v Bratislave, tu prežil detstvo, spomína na Michalskú bránu, úzke uličky vedúce k Dunaju, na malé Karpaty v okolí, chodil do Devínskeho kameňolomu, chápal "preťažkú" prácu robotníkov, spomína na koniec školského roka na ľudovej škole kdesi pri stanici, kedy mu riaditeľ školy ponúkol, aby si vybral: drahé hodinky alebo zlatý peniaz/ už vtedy kresli len ľavou rukou, o pravú prišiel pri vlakovom nešťastí ako päťročný/. A on si vybral peniaz, lebo sa mu na ňom páčil obrázok... Otec z nešťastia sa dal preložiť do Budapešti, ale tam ich postihlo opäť - keď mal 8 rokov, otca zabil tesne pred Vianocami vlak. Prvý obraz, ktorý namaľoval, boli žobráci z dlhého tunela neďaleko robotníckej štvrte. Ako študent Akadémie umení pokračoval v maľovaní postáv z radov chudobných. Mecenáši umenia však očakávali od neho skôr krásne zátišia, mladé dámy a krajinky. O jeho maľby nemal nikto záujem, žil núdzne, a v jeho ateliéri sa striedali žobráci - bývalí kamenári, robotníci bez práce, s nimi robil žobrácky ples... Celé spomínanie a rozprávanie maliara je m.o. ako súčasť komentáru. Druhú domovinu našiel na rovinách rumunského Banátu. Čiernobielou technológiou tušky, uhlíka, kombináciou svetla a tieňa vytvoril dielo, ktorým ho označujú za básnika chudoby. Jeho inšpirátormi už počas štúdií boli El Greco, Goya, Rembrand, nemyslí si, že je impresionista, aj keď to o ňom výtvarní kritici hovoria. Uvažuje nad zmyslom tvorby, pýta sa: "pre koho robí umelec obraz, sochu? a odpovedá si: pre národ. A ak tomu ľudia nerozumejú, pýtam sa, pre koho tvorí?" Fridrich Schreiber, akad.maliar, žiak majstra Podlipného, spomína na svojho profesora: prvé stretnutie ho ovplyvnilo na celý život, bol prísny, umenie považoval za veľmi vážnu vec, bol najväčším pedagógom, čo doteraz stretol, vedel veľa vyžadovať od svojich študentov, ale zároveň ich vedel aj oceniť. Organizoval nezabudnuteľné letné praktiká, nebol iba profesorom, bol akoby ich rodičom. Podľa názoru F.Schreibera je jedným z najlepších kresličov rumunského maliarstva. Július Podlipný žil od r.1928 v rumunskom Temešvári.