V lete 1526 sa Turci vydali na lúpež. Prešli cez Dunaj a takmer bez odporu tiahli pozdĺž Žitavy až do Topoľčianok a Oslian. Kade išli, tade plienili. Prestavovali obrovskú silu – asi štyritisíc ozbrojených mužov. A predsa našli svojho majstra. Veliteľ Nových Zámkov Adam Forgáč sa rozhodol, že im nastaví pascu. Na poli neďaleko Veľkých Vozokán dal vybudovať vozovú hradbu. Dňa 26. augusta 1652 asi o pol siedmej večer sa Turci dostali do delostreleckej paľby. Okolo desiatej zaútočili. Kresťanskí vojaci im vyrazili v ústrety. Strhol sa krutý boj. Turci mali drvivú prevahu, ale zvíťaziť sa im nepodarilo. Bitku prerušila nočná tma a Turci odtiahli do tábora. Skoro ráno znovu zaútočili. Lenže v neďalekom háji sa v noci ukrylo množstvo sedliakov z okolitých obcí. Nečakane napadli Turkov sekerami, cepmi, vidlami a kosami. Turci nevydržali a dali sa na útek. V bitke padlo tak veľa ľudí, že ich nestačili pochovať, ich telá iba zakryli tŕním, aby ich nerozvláčila divá zver.