„To čo sa nenaučíš v knihách, kameň a drevo ťa naučia,“ povedal raz svätý Bernard. „Chcem, aby bol môj syn hrdý na to, že má normálneho rodiča, ktorý ide a pomôže. Chcem aby sa splnilo to známe ´Dedičstvo otcov zachovaj nám pane´ ale to sa bez nás samo nezachová,“ opisuje svoju motiváciu Ľubo z Oravy. Vraj bude strašne rád, ak raz príde na Kláštorisko aj jeho syn a do múrov kláštora vloží aspoň jednu skalu. Ľubo je jedným zo 4.000 dobrovoľníkov, ktorí počas takmer 30 rokov pracovali na záchrane ruiny kartuziánskeho kláštora v Slovenskom raji. Pod vedením charizmatického archeológa Michala Slivku zápasia so zubom času. „Nerád chodím po kláštore, lebo človek vidí, ako tie múry letia. Na jednom mieste to opravíte, inde vám to zatiaľ spadne. Ale kým človek vládze, treba zo seba vydať tú energiu,“ hovorí Michal Slivka. Nedávno prestal fajčiť a cigarety vymenil za cukríky. Mladých vie pochváliť, ale im vie aj vynadať do cigánov a socialistických babrákov.