V tretej časti príbehu príde kráľ Ján do kráľovstva, v ktorom sa zdá, že je všetko v poriadku. Ľudia sa nikam neponáhľajú, ba dokonca sa na seba aj usmievajú! A tak kráľ Ján urobí pokus. Položí na zem zlatý dukát a čaká. O chvíľu sa pri minci pristavia dvaja urodzení páni a o chvíľu príde aj tretí. Ten si všimne mincu a zohne sa po ňu, akoby mu páve vypadla z vrecka. No vtedy sa ohradia tí dvaja, že to je ich dukát! Strhne sa zvada a kráľ Ján znechutene odíde do hostinca, aby sa ukryl pred ľudskou chamtivosťou, ale aj pred letnou búrkou, ktorá sa práve spustila. Vtedy si všimne malého chlapca, ktorý sa smutne díva na zamračenú oblohu. Podíde k nemu a dáva mu zlatý dukát. Chlapec ho nechce prijať. Na otázku, že prečo, odpovie veľmi jednoducho. Kvôli zlatu ešte slnko z mrakov nevyjde. A tak kráľ Ján pochopí, že nie v zlate, ale v ľuďoch sa ukrýva zloba, a že krásu sna, nádheru fantázie a radosť z práce si nikto za žiadne zlato nekúpi.