Súmrak bossov
Sú krajiny, kde smrť politika je bežným javom, kde nikoho neprekvapí
všadeprítomné násilie a kde odhaliť páchateľov je prakticky nemožné. Na
Slovensku prišiel násilne o život len jeden významný politik, a zahynul
len krátko potom, ako sa začala meniť politická atmosféra v štáte k
lepšiemu po temnom období v 90-tych rokov, poznamenaných rozmachom
organizovaného zločinu, zavlečením prezidentovho syna do cudziny, to
všetko v čase, keď v krajine vládlo Hnutie za demokratické Slovensko s
jeho autoritatívnym predsedom a premiérom Vladimírom Mečiarom. A Ján
Ducký, bývalý minister hospodárstva, neskôr generálny riaditeľ
Slovenského plynárenského priemyslu, pochádzal z týchto politických
kruhov.
V politických kuloároch ho prezývali Mister Twenty, údajne bral podiely z
privatizácie vo výške 20 percent alebo 20 miliónov, podľa toho, čo bolo
viac. V skutočnosti býval v obyčajnom bratislavskom paneláku a nemal
žiadny majetok. Ak by tie reči o ňom boli pravdivé, potom nutne
vyvstávajú otázky – komu tie peniaze odovzdával? A pre koho ich vyberal?
A kto stál v pozadí toho, že takto naverímboha podpisoval desiatky
zmeniek: Bol to konkrétny človek, alebo trebárs nejaké zoskupenie či
hnutie? Bývalý poslanec a minister hospodárstva, neskôr generálny
riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu Ján Ducký chcel 11.
januára 1999 popoludní na tlačovej besede vyvrátiť závažné obvinenia na
jeho adresu. Krátko predtým, na pravé poludnie, mu v tom zabránil
nájomný vrah.