Sú krajiny, kde smrť politika je bežným javom, kde nikoho neprekvapí všadeprítomné násilie a kde odhaliť páchateľov je prakticky nemožné. Na Slovensku prišiel násilne o život len jeden významný politik, a zahynul len krátko potom, ako sa začala meniť politická atmosféra v štáte k lepšiemu po temnom období v 90-tych rokov, poznamenaných rozmachom organizovaného zločinu, zavlečením prezidentovho syna do cudziny, to všetko v čase, keď v krajine vládlo Hnutie za demokratické Slovensko s jeho autoritatívnym predsedom a premiérom Vladimírom Mečiarom. A Ján Ducký, bývalý minister hospodárstva, neskôr generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu, pochádzal z týchto politických kruhov. V politických kuloároch ho prezývali Mister Twenty, údajne bral podiely z privatizácie vo výške 20 percent alebo 20 miliónov, podľa toho, čo bolo viac. V skutočnosti býval v obyčajnom bratislavskom paneláku a nemal žiadny majetok. Ak by tie reči o ňom boli pravdivé, potom nutne vyvstávajú otázky – komu tie peniaze odovzdával? A pre koho ich vyberal? A kto stál v pozadí toho, že takto naverímboha podpisoval desiatky zmeniek: Bol to konkrétny človek, alebo trebárs nejaké zoskupenie či hnutie? Bývalý poslanec a minister hospodárstva, neskôr generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu Ján Ducký chcel 11. januára 1999 popoludní na tlačovej besede vyvrátiť závažné obvinenia na jeho adresu. Krátko predtým, na pravé poludnie, mu v tom zabránil nájomný vrah.