Keď ide o spôsoby, ako sa rýchlo dostať k veľkým peniazom, vie byť zločin veľmi vynaliezavý. Ešte vynaliezavejší vedia byť páchatelia pri zahladzovaní stôp svojej činnosti. V prípade vraždy je odstránenie tela takmer stopercentnou zárukou, že vrah nebude usvedčený. Každé pravidlo má však výnimku. Do dejín slovenskej kriminalistiky sa zapísal príbeh, v ktorom sa napriek absencii tiel obetí podarilo páchateľov usvedčiť a odsúdiť. Organizovaná zločinecká skupina, ktorá napokon neunikla spravodlivosti, si podľa svojej vražednej metódy vyslúžila názov Kyselinári. Rastislava Šittu a Jozefa Kákonyiho usvedčili vlastní komplici iba zo štyroch vrážd, vrátane šéfa skupiny Františka Mikera. O tom, koľko obetí však v kyseline skutočne skončilo, sa dá len špekulovať. Ostatní nič netušiaci čakatelia na smrť môžu za svoj život ďakovať iba strachu svedka, ktorý sa rozhodol oznámiť desivé detaily o likvidácii nepohodlných bielych koní polícii. A ešte jedna vec zostáva v príbehu Kyselinárov neobjasnená: kde a ako sa v normálnej ľudskej bytosti odrazu objaví nekonečná a ohromujúca krutosť, ktorú spustila obyčajná chamtivosť po peniazoch?