O biskupovi Pavlovi sa rozprávalo ako o otcovi sirôt a chudobných. Bol nazývaný človek zlatého srdca, najlepší pastier svojich veriacich. Všade, kde bola bieda, núdza a nedostatok, ochotne pomáhal. Zriaďoval rôzne fondy, aby čím menej ľudí v jeho biskupstve bolo v núdzi. Staral sa o mládež. Vytváral internáty pre študentov, ale aj sirotinec pre siroty a chudobné deti. Bol si plne vedomý toho, že byť biskupom znamená nielen iných viesť, ale predovšetkým im slúžiť a pomáhať ako dobrý pastier. V dňoch 11. – 15. januára 1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom bol biskup Gojdič odsúdený na doživotné odňatie slobody, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv. Zomrel v Leopoldove na následky mučenia a väznenia v deň svojich narodenín ako 72 ročný. Jeho životným heslom, podľa ktorého žil aj zomrel, bolo: "Boh je láska, milujme ho!"