Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarené rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v bratskom duchu. (Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948) Známy československý podnikateľ Tomáš Baťa ešte v roku 1932, nadčasovo konštatoval: „Neverím, že prelomy sa dejú samé od seba. To, čomu sme zvyknutí hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre morálnu biedu. Morálna bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá stanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme morálne postoje k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevymieňať hodnoty za nič a nevydierať pracujúcich.“ Ako však vo filme ukázať morálny úpadok civilizácie a pritom len prvoplánovo nemoralizovať? Hnacím motorom je fakt, že v porovnaní so životom mnohých Afričanov sa predsa len asi nemáme tak zle ako častokrát „vyplakávame“ a na druhej strane nám medzi prsty unikajú podstatné veci, ktoré ovplyvňujú náš život. Ako hovoria sami Keňania: „Vy v Európe máte hodiny a my máme čas“. Práve v tejto krajine, v ktorej nájdeme množstvo Baťových predajní, si môže človek lepšie uvedomiť a pochopiť slová zakladateľa svetoznámej obuvníckej firmy. Pritom Keňa je na jednej strane krajinou s nesmiernym prírodným bohatstvom v rukách úzkej skupiny ľudí a množstvom extrémne chudobných ľudí. Na druhej strane je to miestami ešte stále krajina s panenskou prírodou a rovnako čistými ľuďmi, v protiklade s nesmiernou mierou korupcie a kriminality, kde je po zotmení lepšie ostať doma a ak idete krajinou či mestom v aute, radšej sa zamknite. Krajina, v ktorej žijú spoločne zástupcovia 42 kmeňov, pričom kmeňová príslušnosť je niekedy viac ako zákon či náboženská príslušnosť. Aj preto je zaujímavé pozorovať, ako na túto krajinu postupne dopadajú civilizačné neduhy, ktorým sme my už podľahli. Cieľom filmu rozhodne nie je moralizovanie či biblické vykresľovanie jednotlivých hriechov z náboženského pohľadu, ale zámerom je skôr poukázať na ľudské slabosti, ktoré jednotlivé hriechy reprezentujú a samotné konanie ľudí pod vplyvom civilizačných zmien. Zároveň sa nezamerať len na hriechy ako také, ale aj na ich antonymá a ukazovať aj štedrosť, pokoru či pracovitosť. Sprostredkovateľmi medzi dvoma odlišnými svetmi sú Slováci, ktorí našli svoj domov v Keni. Jedným z nich je štyridsaťročný misionár Martin Cingel z Terchovej, ktorý v Keni pôsobí už dvanásť rokov.