V medailóne predstavíme výnimočného človeka, večného optimistu - bývalého prednostu Úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici MUDr. Milana Očenáša, ktorý už ako penzista odišiel do vojnou zmietaného Južného Sudánu, aby zachraňoval a liečil ľudí poznačených jednak vojnou a taktiež takmer neľudskými životnými podmienkami a pre nás nepredstaviteľnou chudobou. Skúsenosti a zážitky z 12-ročného pôsobenie v Afrike, dnes ako 80-tnik pretavuje do knihy, aby aj touto formou zachoval svoje dojmy a spomienky nasledujúcim generáciám. Kríže boli známe najprv ako náhrobné, neskôr sa podľa nich začali vyrábať prícestné – vyššie... Stavali sa popri cestách, pri školách, v častiach chotárov, ba i na súkromných pozemkoch. Sú chránenou kultúrnou pamiatkou a roztrúsené po Slovensku zviditeľňujú Detvu. Zásluhu na tom, že detvianske kríže aj po desaťročiach po svojom vzniku existujú, majú predovšetkým majstri rezbári - Milan Malček, Štefan Ľupták, Jozef Krnáč, Ján Môťovský, ktorí ich reštaurujú a ktorí sa rozhodli vyrábať aj kríže nové, aby pokračovali v ich tradícii. Aj za vznikom Divadla seniorov "Samorasty" z Banskej Bystrice stojí divadelníčka Mgr. Viera Dubačová, ktorá sa už mnoho rokov snaží odkrývať a približovať ľuďom svet ľudí hendikepovaných – či už sú to mentálne postihnutí, utečenci, drogovo závislí alebo mladiství, ktorí sa dostávajú z detských domovov na ulicu. Verejnosti ich približuje formou komunitného umenia. Zaujímajú ju príbehy ľudí, ktoré sa odlišujú od väčšiny spoločnosti a pri najnovšom naštudovaní Tajovského divadelnej hry Statky zmätky siahla medzi skupinu najohrozenejších - seniorov. , V medailóne predstavíme výnimočného človeka, večného optimistu - bývalého prednostu Úrazovej chirurgie v Banskej Bystrici MUDr. Milana Očenáša, ktorý už ako penzista odišiel do vojnou zmietaného Južného Sudánu, aby zachraňoval a liečil ľudí poznačených jednak vojnou a taktiež takmer neľudskými životnými podmienkami a pre nás nepredstaviteľnou chudobou. Skúsenosti a zážitky z 12-ročného pôsobenie v Afrike, dnes ako 80-tnik pretavuje do knihy, aby aj touto formou zachoval svoje dojmy a spomienky nasledujúcim generáciám. Kríže boli známe najprv ako náhrobné, neskôr sa podľa nich začali vyrábať prícestné – vyššie... Stavali sa popri cestách, pri školách, v častiach chotárov, ba i na súkromných pozemkoch. Sú chránenou kultúrnou pamiatkou a roztrúsené po Slovensku zviditeľňujú Detvu. Zásluhu na tom, že detvianske kríže aj po desaťročiach po svojom vzniku existujú, majú predovšetkým majstri rezbári - Milan Malček, Štefan Ľupták, Jozef Krnáč, Ján Môťovský, ktorí ich reštaurujú a ktorí sa rozhodli vyrábať aj kríže nové, aby pokračovali v ich tradícii. Aj za vznikom Divadla seniorov "Samorasty" z Banskej Bystrice stojí divadelníčka Mgr. Viera Dubačová, ktorá sa už mnoho rokov snaží odkrývať a približovať ľuďom svet ľudí hendikepovaných – či už sú to mentálne postihnutí, utečenci, drogovo závislí alebo mladiství, ktorí sa dostávajú z detských domovov na ulicu. Verejnosti ich približuje formou komunitného umenia. Zaujímajú ju príbehy ľudí, ktoré sa odlišujú od väčšiny spoločnosti a pri najnovšom naštudovaní Tajovského divadelnej hry Statky zmätky siahla medzi skupinu najohrozenejších - seniorov.