Slovo režiséra k filmu: "Vojvodinská rovina je odlišná. Je na prvý pohlaď živá a všade sa niečo deje. Človek sa musí neustále niekam pozerať, musí sa neustále vnímať, je vystavený sebe, pred zrakmi druhých... leto tu ponúka také pravdivé farby, paprikou počnúc a premenlivou farbou Dunaja končiac. A nárečie? Je pre mňa bohatstvo. Ako Slovák, dávam hold úprimnosti petrovského nárečia, bez ktorého by naše predstavenie nebolo úplné. Umelecky sa o tom vyjadrovať, znamená vyrobiť gýč. Rozhodli sme sa teda pre tak trochu dokumentárny prístup. Začali sme sa s kamerou túlať Petrovcom i po okolí a hľadať príbehy alebo si ich vymyslieť a potom premýšľať o tom, ako ich s obrazom zložiť dohromady. To celé so skupinou mladých ľudí, ktorých myšlienka na takúto prácu nadchla natoľko, že sa do nej ponorili. Už len ten zázrak že ich to zaujíma je pre mňa prekvapivý, veď mladých ľudí dnes zaujímajú úplne iné veci, než divadlo, oslavná báseň a nejaká … rovina".