Dokumentarista Ján Fajnor má vo svojej filmografii veľa vydarených portrétnych snímok. Prezrádza to jeho snahu prenikať do tvorivých zákulisí invenčných osobností. Robiť film o niekom znamená viesť s ním dialóg v snahe sprostredkovať divákovi čo najpresnejší obraz o okamžitom stave ducha zobrazovanej individuality. V sérii dokumentárnych portrétov Človek uprostred o ľuďoch „uprostred veku, tvorivosti a duchovného rozmachu“, ktorou sa STV prezentovala v r.1995 – 1998 si vybral niekoľko zaujímavých osobností. Napríklad aj jazzmana Matúša Jakabčica. Gitarista a predovšetkým skladateľ a aranžér Matúš Jakabčic svoje svojbytné muzikantské nápady prezentuje od konca osemdesiatych rokov v nespočetných súboroch od intímnych duet s Gabrielom Jonášom cez jazzové a fusion kapely až po dlhoročné angažmán v prestížnych bigbandoch. Jednou z jeho najobľúbenejších rolí je dozaista rola veľkokapelového aranžéra a dirigenta. Svoj talent rozvíjal hneď po návrate zo štúdii na bostonskom Berklee College a tiež v big bande Gustáva Broma, kde má angažmán dodnes. V krátkom, výstižnom portréte, ktorý už nebohý Ján Fajnor natočil od večera do rána v skladateľovom byte v roku 1995 sa stretneme aj s jeho priateľom, zahraničným saxofonistom Loescherom Shawnom.