Igor Grossman sa narodil 3.novembra 1924 v Žiline. Štúdium ukončil v Bratislave v roku 1946. Fotografuje od začiatku 50tych rokov. V rokoch 1953-1958 a 1963-1970 zobrazuje predovšetkým slovenskú dedinu vo všetkých jej podobách. Od polovice 60tych rokov sa začína venovať aj reklamnej, priemyselnej a módnej fotografii, od roku 1966 už ako profesionálny fotograf. Z rokov 1964-1965 pochádza prevažná časť jeho prvého významného dokumentaristického cyklu Prváci. V rokoch 1968-1971 navštevuje postupne Paríž a Francúzsko, Taliansko, Rumunsko a Arménsko, zo snímok týchto krajín vytvára rozsiahle fotografické súbory. Počnúc cyklom O Dreve (1964-65) sa čoraz viac venuje aj výtvarnej fotografii. Od roku 1969 žije a pôsobí v Bratislave. V rokoch 1970-1977 pracuje pre vydavateľstvo Živena a viaceré ilustrované časopisy. Od roku 1972 pracuje ako voľný fotograf a od tých čias a zvlášť v 80tych rokoch sa venuje portrétovaniu významných osobností slovenskej kultúry. Súbežne rozvíjal aj svoje výtvarné záujmy, výsledkom čoho je veľká séra fotografií a následná knižná publikácia „Metamorfózy skla“ (1988). V 90tych rokoch sústreďuje svoje staršie fotografie slovenskej dediny a predstavuje ich na rozsiahlych výstavách a v publikácii „Odviate časom“ (2000). Od konca 90tych rokov sa znova intenzívne venuje výtvarne zameranej farebnej fotografii, z ktorej čerpajú aj jeho zatiaľ posledné výstavné projekty. No napriek tomu, že disponuje rozsiahlymi znalosťami moderného výtvarného umenia a mnohé jeho snímky môžu predstavovať ekvivalent moderných výtvarných smerov, najvýraznejšie výsledky dosiahol skôr v oblasti fotografického dokumentu. , Igor Grossman sa narodil 3.novembra 1924 v Žiline. Štúdium ukončil v Bratislave v roku 1946. Fotografuje od začiatku 50tych rokov. V rokoch 1953-1958 a 1963-1970 zobrazuje predovšetkým slovenskú dedinu vo všetkých jej podobách. Od polovice 60tych rokov sa začína venovať aj reklamnej, priemyselnej a módnej fotografii, od roku 1966 už ako profesionálny fotograf. Z rokov 1964-1965 pochádza prevažná časť jeho prvého významného dokumentaristického cyklu Prváci. V rokoch 1968-1971 navštevuje postupne Paríž a Francúzsko, Taliansko, Rumunsko a Arménsko, zo snímok týchto krajín vytvára rozsiahle fotografické súbory. Počnúc cyklom O Dreve (1964-65) sa čoraz viac venuje aj výtvarnej fotografii. Od roku 1969 žije a pôsobí v Bratislave. V rokoch 1970-1977 pracuje pre vydavateľstvo Živena a viaceré ilustrované časopisy. Od roku 1972 pracuje ako voľný fotograf a od tých čias a zvlášť v 80tych rokoch sa venuje portrétovaniu významných osobností slovenskej kultúry. Súbežne rozvíjal aj svoje výtvarné záujmy, výsledkom čoho je veľká séra fotografií a následná knižná publikácia „Metamorfózy skla“ (1988). V 90tych rokoch sústreďuje svoje staršie fotografie slovenskej dediny a predstavuje ich na rozsiahlych výstavách a v publikácii „Odviate časom“ (2000). Od konca 90tych rokov sa znova intenzívne venuje výtvarne zameranej farebnej fotografii, z ktorej čerpajú aj jeho zatiaľ posledné výstavné projekty. No napriek tomu, že disponuje rozsiahlymi znalosťami moderného výtvarného umenia a mnohé jeho snímky môžu predstavovať ekvivalent moderných výtvarných smerov, najvýraznejšie výsledky dosiahol skôr v oblasti fotografického dokumentu.