Viliam Malík bol posledným žijúcim predstaviteľom medzivojnovej, nie iba fotografickej moderny na Slovensku. Až po jeho odchode sa stala definitívne uzavretou historickou kapitolou. Bol dosiaľ najdlhšie činným slovenským fotografom, ešte dva-tri roky pred smrťou neustále vydával fotografické svedectvá o svojom zdanlivo nevyčerpateľnom talente. No najmä svojím vlastným životným príbehom akoby zosobňoval príbeh slovenskej fotografie v 20. storočí. Príbeh o tom, ako sa zo zanedbanej polosiroty, z chudobnej príbuznej stala "žiadaná nevesta", alebo o tom, ako princezná Šípková Ruženka precitla po storočnom spánku.