Začal písať básne, spolupracoval s časopisom Sovremennik, no ťažiskom jeho tvorby sa stala próza / Mumu, Rudin, Šľachtické sídlo, Otcovia a deti/. Hoci pochádzal zo zámožnej šľachtickej rodiny, v jeho dielach je zreteľný realistický pohľad na sociálny útlak, akému boli vystavení dedinskí ľudia /Poľovníkove zápisky/. Otrasné svedectvo autor vyvažuje opisom prírody, vzťahom človeka k nej a vystihnutím aj pozitívnych stránok života. Za ostrú kritiku cárskeho režimu a spoločenských pomerov žil vyše roka pod policajným dozorom. Na sklonku svojho života žil Turgenev prevažne v cudzine, zblížil sa so skupinou realistických spisovateľov - Flaubertom, Zolom, Maupassantom a stal sa výrazným propagátorom ruskej literatúry v zahraničí. Podľa Turgenevovej poviedky napísal scenárista Antonín Máša televíznu inscenáciu Zurvalec. Je to psychologická dráma o konfliktnom stretnutí poručíka Kistera s nebezpečným duelantom kapitánom Lučkovom, ktorý zaháňa nudu prázdneho života v zapadnutej provincii sériou násilností. Napätý vzťah medzi oboma mužmi, vyjadrujúci rozpor tvorivej tolerancie a agresivity, vyhrotí ich záujem o ženu, ktorá podlieha obdivu k "dravcovi" Lučkovovi. Tragická konfrontácia rôznych životných prístupov nastoľuje otázku o možnostiach obrany ľudskej slušnosti nad zlom.