Film spája dva príbehy – Vetranie drevenice a Dovidenia mama. Dve drevenice prikrývajú strechami život ľudí, čo v nich žili po generáciách... V tej prvej inšpirovali veľkého básnika P.O.Hviezdoslava k napísaniu poémy Hájnikovej ženy a obyvatelia tej druhej patria do súčasnosti. Ich pospolitosť má spoločné korene zapustené v s krajine a tradíciách života pod Babou horou na slovensko-poľskom pohraničí. Sprievodcom, rozprávačom prvej dokumentárnej poviedky sa stáva Ján Ústupský, ktorý akoby náhodou prišiel odkliať snehom zavalený historický priestor obydlia, samoty pod Babou horou ďaleko vzdialený od hlučného davu. Vyrozpráva spontánne, len tak mimovoľne dejiny tohto posvätného miesta. To všetko v dotyku so svojim konaním dobrovoľného upratovania a vtipných zápletok. Tak ako prišiel, odíde do diaľky po zľadovatelej poľane na svojich amundsenovských lyžiach, ale ešte predtým vypustí na slobodu myšky, ktoré uviazli v krabičkách pascí. Utekajú ako naše myšlienky vyslobodené poznaním. V druhej poviedke, ktorá voľne nadväzuje v tej istej atmosfére na zasneženej poľane začne odznievať už v súčasnosti sugestívna výpoveď matky, ktorá sama v horách vychováva šesť detí. Spájame sa s ich spoločným osudom, ktorý je nápadne podobný neľahkému údelu oravských žien v minulosti, spojeným s vierou a nádejou na lepšie časy.