Kráčam po štrkovej pláži a snažím sa nečujne našľapovať, aby som opäť počul zvuk vody pohrávajúcej sa s drobnými kamienkami. Cibrí mi to zmysli, lepšie vnímam, načúvam, objavujem čarovné zákutia zvyšku dunajských ramien a lesov. Snažím sa viac porozumieť životu, sledujem zmeny, ktoré tu človek svojou rozpínavosťou napáchal na prírode. Do krajiny som vrástol už v detstve. Spomínam si na stovky druhov rastlín a živočíchov, z ktorých sú tu dnes už iba fragmenty. Napriek tomu je veľká rieka silná. Má schopnosť znovuzrodenia, len jej musíme načúvať. Zvyškom ramenného systému sa plavím v kanoe a spája ma to s deltou Dunaja, kde sa aj dnes môžem preniesť do čias svojho detstva.