Slovenská menšina v Chorvátsku sa formovala v rámci sťahovania obyvateľstva z preľudnených severných krajov Uhorska, z územia dnešného Slovenska, do južných oblastí habsburskej monarchie. Slováci zväčša osídľovali priestor medzi riekami Drávou a Sávou, nazývaný Slavónia. Sťahovanie Slovákov do Chorvátska prebiehalo v dlhšom časovom úseku. Prví slovenskí kolonisti prichádzajú do Slavónie už začiatkom 18. stor. Hromadnejšia kolonizácia Slavónie slovenskými osadníkmi nastala v 2. polovici 19. stor. a pokračovala až do začiatku 20. stor. Po vyhnaní Turkov z východnej časti Chorvátska zemepáni získali v spustošenej krajine ďalšie majetky, najmä v podobe rozsiahlych lesov. Drevo z hustých lesov s obrovskými dubmi a bukmi predstavovalo veľmi výhodný obchodný artikel. Navyše, vyrúbané a vyklčované lesy poskytovali ďalšiu pôdu na osídlenie a obrábanie. Zo začiatku zemepáni povolávali Slovákov len na sezónne práce. Slovenskí kolonisti prichádzajúci prevažne zo severných oblastí Uhorska, z Oravy a Kysúc, v zime rúbali a klčovali lesy a od jari až do jesene pracovali na panských pozemkoch. Na vyklčovaných priestranstvách si stavali obydlia a zúrodňovali pôdu Dokument Mira Bartoša vznikal niekoľko rokov v úzkej spolupráci s Katedrou etnológie a s Etnologickým ústavom SAV. Zachytáva historické okamihy najmä v Slavónskej oblasti a opisuje kvalitu života, kultúrne vzťahy a religiozitu žijúcich potomkov.