Každé mesto má svoj genius loci, niečo, čo ho odlišuje od ostatných miest, niečo, podľa čoho sa dá jednoznačne identifikovať. Tvorí ho jeho atmosféra pozostávajúca z charakteristických zákutí, štruktúra ulíc a uličiek a hlavne objekty, dominanty, ktoré sa v meste nachádzajú a ktoré k nemu neodmysliteľne patria. Podľa nich si fixujeme mesto v svojej mysli. Je to čosi ako typická črta tváre každého človeka. Ak človek o ňu príde, napríklad pri úraze alebo vďaka plastickej operácii, môže sa tvár zmeniť natoľko, že ju nemusíme poznať. A tak je to aj s mestom. Bratislavčan si nevie predstaviť svoje rodné mesto bez Bratislavského hradu alebo Michalskej veže, Košičan zasa svoje Košice bez Dómu Svätej Alžbety. A Banskoštiavničan bez Kalvárie. Tieto objekty tam jednoducho patria. Patria k histórii mesta, viažu sa na ňu spomienky jej obyvateľov, ale aj návštevníkov. Dokument o rekonštrukcii kalvárie v Banskej Štiavnici je akýmsi rozpomínaním sa. „Aktérmi“ sú ľudia, ktorí v Banskej Štiavnici žijú a záleží im na svojom meste, ľudia, ktorým osud Kalvárie nebol ľahostajný a postarali sa o jej obnovu, ľudia, ktorí prispeli k tomu, že Kalvária opäť žije, že bude ešte dlho čnieť nad mestom, aby ako akýsi maják upozorňovala na to, že v jej blízkosti žili a žijú ľudia vytvárajúci hodnoty, ktoré našu civilizáciu posúvali dopredu.