Mesto Martin bolo a je veľmi významným kultúrnym mestom v našich dejinách. Milan Šišmiš pracuje v knižnici Matice slovenskej, zaoberá sa genealógiou - rodopisom, ale hlavne vedie kurzy Jogy, ktoré má centrum na sídlisku Sever (a pobočky po iných sídliskách). Na severe má svoje priestory vo výmeničke tepla, medzi panelákmi. Denne sa tam stretávajú a cvičia tri generácie. Deti, ľudia v strednom veku aj dôchodcovia. Vzniká tam veľmi príjemná a magická atmosféra. Ľudia akoby unikali z chladných múrov panelov a chodia načerpať energiu do Joga centra. Meditujú, spievajú, rozprávajú sa o bežných veciach. Z nich chcem vybrať pár postáv, ktoré by popísali tento priestor a život na sídlisku. Okrem stretávaní, cvičení a meditácií v centre, vytvára aktivity aj v priestoroch sídlisk. V Košútoch pomáhal vysadiť asi dvadsať stromov, upratuje chodníky, najnovšie sa chystá vysadiť stromy v Záturčí. Vasudeila kuthumbakam – celý svet je jedna rodina, je to jeden vesmír. Podľa tejto filozofie sa riadi a má snahu sídlisko zušľachtiť, dať mu duchovnejší rozmer. Mária Skočovská žije sama na sídlisku Ladoveň. Je najstaršou členkou, má 80 rokov a po otcovi je potomkom ruských bielogvardejských emigrantov. Učila filozofiu. Na Jogu chodí pravidelne, stretáva sa tam s ľuďmi. Viac by jej vyhovoval život v meste, no hovorí že sídlisko Ladoveň je dobré, lebo je tam veľa zelene. Emília Majerská je tiež na dôchodku. S manželom boli učitelia, ale v 70. rokoch dali svoje deti pokrstiť a na sväté prijímanie. Zakázali im učiť a jej muž robil štrnásť rokov na železnici. Vykladal vagóny, až kým sa mu nestal úraz a teraz je na vozíku. Emília je veľmi silná, pozitívne naladená žena, ktorá sídlisko vníma len ako nutnosť. Keď chce ísť cvičiť, musí mužovi navariť deň dopredu. Olinka Vojtasova, bývalá primárka, je precvičovateľka pre dôchodcov, ale aj ľudí v strednom veku. Joga jej dodáva silu a energiu v bezútešnom sídliskovom priestore. Žije z mužom, ktorý ale nechodí cvičiť. Ten sa doma zavrie do izby a cvičí sám. Olinka precvičuje hlavne cviky na chrbticu. Martin Knap je zakladateľom Jogy v Martine. Vyrastal v bratislavskej Petržalke. Počas komunizmu chytal zahraničné kanály a videl filmy Brucea Leeho a povedal si – to je to, čomu sa chce v živote venovať. Hovorí, že človek to má dané, musí sa s tým narodiť. Začal sa venovať východnej filozofii a po štyroch rokoch cvičenia karate prešiel na Jogu a už pri nej ostal. Do Martina sa priženil. Tvrdí, že internet a počítačové hry nám ukradli deti. Ľudia na sídlisku sú bez energie a to ich ničí. Jedine duchovná obroda je východiskom z krízy.