Dokumentárny film Vyhnala ich voda hovorí o obyvateľoch sninského sídliska Brehy. Prostredníctvom sprievodcu, gréckokatolíckeho farára Daniela Šarišského, skúma fenomén nedobrovoľného vysťahovania obyvateľov siedmich dedín do panelákov. V roku 1985 sa definitívne ukončilo vysťahovanie dedín Starina, Veľká Poľana, Ostrožnica, Zvala, Dara, Smolníka a Ruského do sídlisk v Snine a Humennom. Najnižšie položenú dedinu zaliala priehrada nazvaná Starina v roku 1982, vyššie položené dediny boli vysídlené, len aby neznečisťovali vodnú nádrž. Pravý dôvod tak rozsiahleho sťahovania vraj spočíval v pláne vybudovať tu raketovú základňu. Špeciálna výroba zbrojárskeho priemyslu bola vo Vihorlate i v iných mestách Východu, na prostredie sa ohľady nebrali a znehodnotené zdroje pitnej vody bol ten pravý dôvod, prečo bolo nový zdroj pitnej vody vôbec treba. Tak vznikol zdroj pitnej vody pre Sninu, Humenné, Vranov, jednoducho pre Prešov a ďalšie tri okresy, spolu asi pre 290 000 obyvateľov. Faktom je, že ľudia sa vysťahovať nechceli. Film zobrazuje dnešné dopady tejto vážnej udalosti. Všíma si tri hlavné motívy. Po prvé je to vznik sninských panelákov, podmienených príchodom novousadlíkov a ich vtedajší dopad na život až po dnešok. Po druhé je to motív nedobrovoľného opustenia rurálneho vidieka po dnešný návrat do prostredia (generácie potomkov) polooficiálnou formou maringotiek na kolesách na lúkach v pôvodnom vlastníctve. Tretí motív je duchovný. Veriaci dedinčania opustili domy, až keď im v siedmych dedinách zborili chrámy, dnes sa postupne, tehla po tehle obnovuje duchovný život v novostavbách gréckokatolíckej cirkvi na sninskom sídlisku. Film je svedectvom o tom, že hlboké korene, historická pamäť a viera sa nedajú presťahovať. A ak mali ľudia vtedy dávno pocit, že osud nad nimi ohrnul nos, po troch desaťročiach nadväzujú aj na prírodné dedinské korene, aj na pretrvávajúcu vieru v nich. Paneláky boli dôležitou epizódou v ich živote, mnohí z nich uviazli v provizóriu natrvalo. Film ukáže, že sila ľudskej vôle ísť za tým, čomu verí, je nevyčerpateľná. Čas sa však vrátiť späť nedá a na traumy z nedobrovoľnej zmeny spomíname z dôvodu, ktorý vystihuje citát amerického filozofa Georga Santayana: “Tí, čo si nepamätajú minulosť, sú odsúdení na to ju opakovať”.