Reláciu najbližšie vysielame
Umenie
Dvojka | Streda 7.05.2014, VIZUÁLNE UMENIE
Skryté titulky
Európska tvorba
Kultúrny magazín
ERIK BINDER: Same Same, But Different
Aktuálna výstava Erika Bindera je v kontexte umelcovej tvorby zdanlivo radikálnym, revolučným vychýlením sa z pevne ukotvenej osy jeho známej „stekancovej“ produkcie.Tak, ako prakticky všetko, čo sa Bindera týka a čo Binder robí, môžeme (a musíme) aj toto vykročenie interpretovať dvojako – ako pragmatický, autorský únik od trhového konformizmu, ale rovnako aj ako významné potvrdenie kontinuity vlastnej tvorby – návrat k jej najhlbšej podstate a kvalite zároveň – príklon ku kresbe. O to symbolickejšie vyznieva jeho rozhodnutie, odprezentovať obsiahlu kolekciu subtílnych, rozjímavých priestorových inštalácií práve v SOGE. Názov výstavy SAME SAME, BUT DIFFERENT (stále dokola to isté, ale predsa iné) odkazuje k jadru Binderovej filozofie. Nová, zdanlivo bezpríkladná poloha odhaľuje mocný, navonok však nie často proklamovaný, interný autorský princíp.
JÁN POHRIBNÝ (CZ): Na hranici raja
STREDOEURÓPSKY DOM FOTOGRAFIE
Umelec a pedagóg. Venuje sa najmä krajinárskej fotografii a land-artu. Vo svojej fotografickej tvorbe využíva ako tvorivé postupy viacnásobnú expozíciu v kombinácii s pohybovou neostrosťou.
SERGEJ ŠABLAVIN
GMB – PÁLFYHO PALÁC
Sergej Šablavin (1944) patrí k popredným predstaviteľom ruského non-konformizmu (umenia, ktoré bolo alternatívou voči oficiálnej kultúre v Sovietskom zväze).
Pôvodným povolaním bol matematik, ktorý sa k umeniu dostal cez štúdium na Ľudovej univerzite umenia v Moskve, čo bolo niečo ako „tretia cesta“ umeleckého vzdelávania vo vtedajšom ZSSR. V tvorivých začiatkoch sa venoval abstraktnej tvorbe (vo väzbe na tvorbu členov tzv. Lianozovského krúžku) s príklonom ku geometrickému jazyku op-artu. Koncom 60. rokov 20. storočia sa dostal do kontaktu s ruskými konceptualistami, predovšetkým Erikom Bulatovom, Iljom Kabakovom či Olegom Vasiljevom, ktorí bývali a stretávali sa na Sretenskom bulvári v Moskve; ich tvorba a aktivity neskôr vošli do dejín umenia pod pojmom moskovský konceptualizmus.Tento okruh výrazne ovplyvnil jeho maliarsku tvorbu, v ktorej došlo k osobitnému spojeniu fotorealizmu s prvkami trompe l´oeil, konceptualizmu a konštruktívno-geometrických postupov.
, ERIK BINDER: Same Same, But Different
Aktuálna výstava Erika Bindera je v kontexte umelcovej tvorby zdanlivo radikálnym, revolučným vychýlením sa z pevne ukotvenej osy jeho známej „stekancovej“ produkcie.Tak, ako prakticky všetko, čo sa Bindera týka a čo Binder robí, môžeme (a musíme) aj toto vykročenie interpretovať dvojako – ako pragmatický, autorský únik od trhového konformizmu, ale rovnako aj ako významné potvrdenie kontinuity vlastnej tvorby – návrat k jej najhlbšej podstate a kvalite zároveň – príklon ku kresbe. O to symbolickejšie vyznieva jeho rozhodnutie, odprezentovať obsiahlu kolekciu subtílnych, rozjímavých priestorových inštalácií práve v SOGE. Názov výstavy SAME SAME, BUT DIFFERENT (stále dokola to isté, ale predsa iné) odkazuje k jadru Binderovej filozofie. Nová, zdanlivo bezpríkladná poloha odhaľuje mocný, navonok však nie často proklamovaný, interný autorský princíp.
JÁN POHRIBNÝ (CZ): Na hranici raja
STREDOEURÓPSKY DOM FOTOGRAFIE
Umelec a pedagóg. Venuje sa najmä krajinárskej fotografii a land-artu. Vo svojej fotografickej tvorbe využíva ako tvorivé postupy viacnásobnú expozíciu v kombinácii s pohybovou neostrosťou.
SERGEJ ŠABLAVIN
GMB – PÁLFYHO PALÁC
Sergej Šablavin (1944) patrí k popredným predstaviteľom ruského non-konformizmu (umenia, ktoré bolo alternatívou voči oficiálnej kultúre v Sovietskom zväze).
Pôvodným povolaním bol matematik, ktorý sa k umeniu dostal cez štúdium na Ľudovej univerzite umenia v Moskve, čo bolo niečo ako „tretia cesta“ umeleckého vzdelávania vo vtedajšom ZSSR. V tvorivých začiatkoch sa venoval abstraktnej tvorbe (vo väzbe na tvorbu členov tzv. Lianozovského krúžku) s príklonom ku geometrickému jazyku op-artu. Koncom 60. rokov 20. storočia sa dostal do kontaktu s ruskými konceptualistami, predovšetkým Erikom Bulatovom, Iljom Kabakovom či Olegom Vasiljevom, ktorí bývali a stretávali sa na Sretenskom bulvári v Moskve; ich tvorba a aktivity neskôr vošli do dejín umenia pod pojmom moskovský konceptualizmus.Tento okruh výrazne ovplyvnil jeho maliarsku tvorbu, v ktorej došlo k osobitnému spojeniu fotorealizmu s prvkami trompe l´oeil, konceptualizmu a konštruktívno-geometrických postupov.